Svetový hlad je plánovaná udalosť

Vyhlásenie z roku 2020 o hrozbe hladomoru pre svet nebolo prognózou, ale projektom. Pričom úspešným projektom.

Britský denník „Financial Times“ varuje pred hrozbou hladomoru v Európe v dôsledku rastúcich cien elektriny.

Členovia zväzu farmárov „Copa-Cogeca“, ako aj dve veľké potravinové asociácie, „FoodDrink Europe“ a „Primary Food Processors“, už začali likvidovať svoje podniky a znižovať objemy výroby.

„Ďalšie zvýšenie cien energií, najmä zemného plynu a elektriny, ohrozuje kontinuitu agropotravinárskych výrobných cyklov, a tým aj schopnosť naďalej dodávať základné poľnohospodárske komodity, potraviny a krmivá,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení predstaviteľov poľnohospodárskeho priemyslu Európskej únie, s ktorým vystúpili v predvečer stretnutia ministrov energetiky EÚ, ktoré sa konalo 9. septembra v Prahe.

Generálny tajomník „Copa-Cogeca“ Pekka Pesonen zdôraznil, že budúcu zimu budú európski kupujúci čeliť ešte vyšším cenám a nedostatku mnohých druhov ovocia a zeleniny.

„Nikdy predtým sme nič také nevideli. Niektoré produkty nebudú dostupné alebo budú veľmi drahé. Elektrina sa používa vo všetkých fázach výroby potravín, od hnojenia až po zber a chladenie. Mliekarenský a pekársky priemysel tvrdo zasiahli rastúce náklady na pasterizáciu,“ tvrdí Pesonen, „pričom aj výroba sušeného mlieka sa stala nedostupnou pre vysokú energetickú náročnosť.“

Od začiatku roka do júla vzrástli ceny masla v Európskej únii o 80%, zatiaľ čo sušené mlieko zdraželo o viac ako 50%, hovädzie mäso o 28%. Farmári tvrdia, že ich výrobné náklady rastú ešte rýchlejšie.

Pestovatelia ovocia a zeleniny znižujú výsadbu na budúcu sezónu, pričom niektorí uvádzajú, že rastúce náklady na prevádzku skleníkov už prevyšujú zisky, ktoré môžu dosiahnuť. „Nordic Greens“, najväčší švédsky pestovateľ paradajok, vyhlásil, že nebude pestovať oziminy. Skleníky v Holandsku, ktoré je druhým najväčším exportérom poľnohospodárskych produktov na svete po USA, sa tiež postupne rušia.

Podľa „Financial Times“ bude uhoriek a papriky vypestovaných vo vyhrievaných skleníkoch v Spojenom kráľovstve v roku 2022 dvakrát menej ako vlani v dôsledku nadmerných nákladov na energiu. A táto zelenina bude stáť dvakrát toľko.

Britská tlač obviňuje Rusko z blížiaceho sa hladomoru, hoci uznáva, že Rusko obmedzilo dodávky paliva na kontinent kvôli sankciám.

„Británia bude hladovať kvôli pomýleným environmentálnym dogmám. Ekonómovia vinia postpandemickú ekonomickú úpravu a ozbrojený konflikt na Ukrajine. Faktom však je, že sme sami nechali zaniknúť našu domácu poľnohospodársku základňu… V Británii je trend rozdávať poľnohospodársku pôdu pre solárne panely a iné „ekoúčely“,“ sťažuje sa autor článku v „Daily Telegraph“.

Tento rok príde Spojené kráľovstvo až o polovicu úrody pre nemožnosť zavlažovania, píše „The Guardian“. Dôvod vôbec nie je v suchu, ale v tom, že namiesto zriadenia závlah sa všade namontovali veterné mlyny a solárne panely. Predpokladá sa strata až polovice úrody mrkvy, cibule, cukrovej repy, jabĺk a chmeľu. Produkcia mlieka v Spojenom kráľovstve tiež klesá kvôli nedostatku krmiva pre kravy.

„Existujú obavy, že mnohí farmári odmietnu založiť budúcoročnú úrodu, s hroznými následkami pre úrodu v roku 2023. Očakáva sa, že hovädzí dobytok a iné hospodárske zvieratá budú porazené skôr pri nižšej hmotnosti, pretože farmárom pravdepodobne v zime dôjde krmivo. Mimochodom, sucho nemá nič spoločné s nedostatkom krmiva. Ekonomika krajiny sa násilím obrátila na zelenú stranu,“ informuje „The Guardian“.

Vo Francúzsku sa očakáva strata až 35% úrody ovocia a zeleniny, tvrdí Jacques Rouchausse, prezident francúzskeho národného združenia pestovateľov zeleniny „Legumes de France“.

V Taliansku je situácia ešte horšia, v niektorých častiach môže prísť až o 80% úrody. Okrem toho nebude fungovať nákup potravín v iných európskych krajinách alebo v Amerike — všade úroda umiera a dobytok sa zabíja.

„V USA je ohrozených 74% hovädzieho dobytka, 50% produkcie mlieka, viac ako 80% produkcie pšenice, 70% zeleniny, ovocia a orechov. 37% farmárov uviedlo, že zaorávajú a ničia existujúce plodiny… Ohromujúci počet farmárov v niektorých západných štátoch predáva svoj dobytok. Farmári v Texase hlásili najväčšie zníženie stavov dobytka, a to o 50%, nasledovalo Nové Mexiko a Oregon o 43% a 41%, v uvedenom poradí,“ píše významný americký ekonóm Michael Snyder na svojej webovej stránke „The Economic Collapse“.

Známy ekonóm vidí príčiny potravinovej krízy, ktorá Amerike hrozí hladomorom, v konaní americkej vlády a v neposlednom rade aj v suchu.

Skutočnosť, že hladomor ohrozuje aj Ameriku, to Európanom vôbec neuľahčuje. A európska antimonopolná komisárka Margrethe Vestagerová sa ani netají tým, že Európu čaká veľký hladomor kvôli protiruským sankciám.

A zdá sa, že svetový hlad bol dlho plánovaný. O globálnej potravinovej kríze informoval v máji 2020 hlavný ekonóm potravinového programu OSN Arif Husain, keď nebolo ani sucho, ani ruská špeciálna operácia na Ukrajine. Ukazovatele úrody, sejby a hospodárskych zvierat, ako aj ceny poľnohospodárskych produktov boli v tom čase stabilné a nedostatok potravín nebol vôbec cítiť. Od roku 2000 do roku 2019 sa podľa OSN podiel svetovej populácie trpiacej podvýživou znížil z 15% na 8,9%. Do roku 2030 si OSN stanovila úlohu znížiť toto číslo na nulu.

Všetko išlo dolu vodou v roku 2019. Na pozadí vyvolanej „pandémie“ sa pozitívny trend obrátil. V roku 2020 vzrástol počet podvyživených ľudí zo 690 miliónov na 811 miliónov, čo je najviac za posledných 15 rokov. V roku 2021 vzrástli svetové ceny potravín v priemere o 30%: slnečnicový a repkový olej zdražel o viac ako 60%, pšenica o 31%, cukor o 30%, mliečne výrobky o 17%, mäso o 13%.

Takže vyhlásenie experta OSN v roku 2020 o hladomore, ktorý ohrozuje svet, nebolo prognózou, ale projektom. A úspešným projektom. Autori tohto projektu by mali byť prediskutovaní samostatne.

Vladimir Pochvatilov, FSK/news-front