Strom z praveku

Presnú polohu stromov, o ktorých píše americká publikácia „Futility Closet“, utajila austrálska vláda. Faktom je, že všetky pochádzajú buď z jurského alebo z obdobia rannej kriedy (pred 90 – 145 miliónmi rokov). Predtým, ako ich v roku 1994 objavili v austrálskom národnom parku Wollemi National Park, sa predpokladalo, že táto skupina stromov už dávno vyhynula.

Skupina troch pracovníkov mala zmapovať nepreskúmané oblasti rozsiahleho parku (5017 km2) na juhovýchode kontinentu. Po zostúpení do rokliny hlbokej viac ako pol kilometra si všimli neznámy druh stromov. Najprv sa v kaňone narátalo 40 stromov – 23 dospelých jedincov, 16 mladých a jeden spadnutý strom dlhý 40 metrov s priemerom 3 metre. Pri výstupe z rokliny našli ďalších 17 stromov a tri ďalšie sa našli v susednej rokline.

Jeden z pracovníkov, David Noble, bol vyučený botanik a listy nálezu mu pripomínali niečo, čo videl v geologickom múzeu – medzi odtlačkami vyhynutých rastlín. Vzal so sebou vzorky konárov s listami, po návrate ich ukázal skúseným botanikom a čoskoro zverejnili popis „nového“ druhu, ktorý prežil všetky tieto desiatky miliónov rokov. Dostal meno Wollemia nobilis, čo vyvolalo medzi Nobleovými spoločníkmi určitú žiarlivosť – pretože je jeho meno zvečnené v názve, hoci všetci traja liezli po strmých svahoch. Je pravda, že o objave sa dozvedeli až o šesť mesiacov neskôr, pretože bol utajený, aby sa botanici a zvedavci z celého kontinentu neponáhľali lámať konáre pre sadenice. Študijná skupina sa musela uspokojiť s vysvetlením, že nobilis je latinsky ušľachtilý, takže meno nemá nič spoločné s Noble. Potom boli správy o „živej fosílii“ napriek tomu zverejnené, ale presné umiestnenie hája je stále utajené.

Tieto stromy, príbuzné araukárii, sú jednodomé, to znamená, že každý má samičie a samčie šišky. Ale dozrievajú v rôznych ročných obdobiach, takže obdobie opelenia je krátke. Semená klíčia dosť zle a wolemie sa rozmnožujú hlavne výhonkami z koreňov, takže mnohé stromy sú, prísne povedané, jediným klonom predchodcu a sú spojené koreňmi, ako topoľ osika. Samostatné kmene, súdiac podľa dobre definovaných rastových prstencov, môžu mať 400 – 500 rokov a celý háj spojený koreňmi až 1000 rokov.

Austrália zdieľala sadenice alebo semená s mnohými svetovými botanickými záhradami. Často ich dostávajú hlavy spriatelených štátov. Hoci je rastlina subtropická, skúsenosti z rôznych krajín ukázali, že wollemia dobre znáša zimné teploty do -5 °C. Môže sa pestovať doma ako bonsai.

Hoci je presné miesto jeho nálezu držané v tajnosti, stále existuje riziko, že bude odhalené. Zvyšuje to obavy z možného zavlečenia chorôb a vzniku požiarov v dôsledku ľudskej činnosti. Záhradnícky výskum zistil vhodné spôsoby rozmnožovania, čo umožnilo vytvoriť záložnú zbierku v podmienkach ex situ, ktorá má podporiť ochranu druhu v prírode. Celosvetový dopyt po tomto fascinujúcom starobylom strome viedlo k rozsiahlemu programu jeho rozmnožovania. Očakáva sa, že plány na uvoľnenie rastlín pre záhradnícke pestovanie budú predstavovať nádejný model toho, ako môže ísť ochrana ruka v ruke s pestovaním ohrozených rastlín.

Na Slovensku je možné rastlinu vidieť v bratislavskej ZOO, v časti DinoPark, v Botanickej záhrade UPJŠ v Košiciach a tiež v bratislavskej Botanickej záhrade.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info