Stretnutie vysídlencov a kolaborantov

Akí nebezpeční sú Nemci pre nás a pre Európu dnes? Odpoveď znie: smrteľne! Potomkovia vysídlených Nemcov budú hlavným lákadlom festivalu Meeting Brno, nad ktorým prevzali záštitu predseda Senátu aj prezident republiky. Festival bude príležitosťou oživiť si trochu zabudnutú históriu.

Prirodzeným želaním organizátorov je zmierenie, úprimný dialóg a orientácia na budúcu spoluprácu, najlepšie v nových poúnijných Spojených štátoch európskych. Načasovanie zjazdu Nemcov v krajine, z ktorej boli ich predkovia vysídlení, je priaznivé: ľudia, ktorí si pamätali nacistické zverstvá, sú po smrti a na protest sa môžu už len obracať v hrobe.

Československí Nemci snívali pred druhou svetovou vojnou o návrate do vlasti. Tento sen sa im splnil hneď dvakrát. Prvýkrát v roku 1938, keď sa ocitli v nemeckej vlasti aj s územím, ktoré väčšinovo obývali a z ktorého vzápätí vysídlili Čechov. Druhýkrát sa dostali do nemeckej vlasti v roku 1945, keď už ako nemeckí Nemci prehrali vojnu a boli zo svojich domovov vysídlení za pôvodnú československo-nemeckú hranicu. Neskorá ľútosť a nostalgia za československým domovom ich potom sprevádzali po zvyšok života, pretože im vo vysnívanom Nemecku chýbala rodná hruda.

Zdieľanie príbehov a historických skúseností, nad ktorým prevzali záštitu naši spomínaní ústavní činitelia, veľkí milovníci Nemecka a zvlášť milovníci nemeckých vysídlencov, oživí minulosť inak, než si organizátori akcie predstavujú. Neožijú iba dojímavé príbehy ukrivdených vyhnancov. Spomínať sa bude aj na popravy českých vlastencov, na ktoré chodili brnianski Nemci ako do divadla, alebo na koncentračné tábory, do ktorých Nemci posielali menejcenných spoluobčanov.

Apel na zdieľanie historickej skúsenosti taktiež sľubuje kontroverziu. Historická skúsenosť s Nemeckom je tristná. Preslávili sa rozpínavosťou a nadradenosťou, z čoho vzišli dve svetové vojny.

Logicky sa vnucuje otázka, akí nebezpeční sú Nemci pre nás a pre Európu dnes. Odpoveď znie: smrteľne! V nemeckom mainstreame silnie vojnový apetít. Horúčkovito sa zbrojí proti Rusku, pripravujú sa povinné odvody a u susedov sa hľadajú spriaznení militanti do partie. Aby keď Nemcom a Britom dôjdu Ukrajinci, mal kto prevziať štafetu.

Skôr než sa však Nemci pustia do nového vojnového dobrodružstva, prídu si na miesto činu zaspomínať na to minulé. Napríklad si prezrú brniansku stanicu, z ktorej ich predkovia lifrovali moravských Židov do plynových komôr. Pôjde o scénku z procesu prelamovania Benešových dekrétov a následného vznášania nárokov na znárodnené majetky. Inak totiž takáto okázalá dodatočná ľútosť veľmi nedáva zmysel.

Nie je tu tendencia robiť potomkov vysídlených Nemcov zodpovednými za zločiny, na ktorých sa nepodieľali. Rovnako však ani my, potomkovia tých, ktorí Nemcov z dobrých dôvodov vyhnali, nemáme dôvod ospravedlňovať sa za odsun, na ktorom sme sa nepodieľali.

K minulosti sa Česi a Nemci už vrátili, a to v Česko-nemeckej deklarácii v roku 1997. Potomkom vysídlených Nemcov sa však táto deklarácia nepáči. Zrejme ju považujú za málo ambicióznu, porazeneckú. Nevzdávajú sa nádeje, že by mohli dodatočne vyhrať prehratú vojnu. Odškodnenie za odsun by bolo významnou satisfakciou.

Zjazd v Brne tak bude príležitosťou nadviazať družbu s miestnymi kolaborantmi. Okrem pánov Pavla a Vystrčila ide o opozičné politické strany, mainstreamové médiá či pražskú kaviareň.

A možno sa medzi nemeckými vlajočkami v rukách uvítacieho výboru nájde aj pár ukrajinských. Logiku by to malo – Konrad Henlein a Stepan Bandera by si ako vlastenci a nacisti určite rozumeli a s ich vyznávačmi to bude podobné.

„Správajte sa tu ako doma!“ budú počuť nemeckí revanšisti od Čechov, ktorých sa im pred osemdesiatimi rokmi nepodarilo vyhladiť. To sú paradoxy!

marker.sk