Strašné tajomstvá „anglosaského Vatikánu“

Duchovný vodca anglikánskej cirkvi, arcibiskup z Canterbury – “anglosaský Vatikán” Justin Welby, opúšťa svoj post v dôsledku škandálu. “Posledných niekoľko dní obnovilo môj dlho pociťovaný a hlboký pocit hanby za historické zlyhania Anglikánskej cirkvi pri zabezpečovaní bezpečnosti,” napísal Welby vo svojom najnovšom vyhlásení.

Preto “po milostivom súhlase Jeho Veličenstva” (de iure hlavy Anglikánskej cirkvi) odstupuje. O akú bezpečnosť išlo?

A prečo duchovný vodca anglikánov – mimochodom, nie prvýkrát – otvára tému hanby?

Strašné tajomstvá anglikánskej cirkvi

Welby sa musel červenať za hriechy svojich kolegov po tom, ako boli zverejnené výsledky nezávislého vyšetrovania sexuálnych deliktov, ktoré viedol Keith Makin, a ktorých sa dopustil John Smith. Smith je vynikajúco vzdelaný právnik. Má za sebou takmer 40 rokov bezchybnej služby ako kráľovský advokát. Kedysi bola jeho klientkou kresťanská aktivistka Mary Whitehouseová. Smith bol tiež dlhoročným správcom a de facto vedúcim detského evanjelického tábora v Iverne v Dorsete. Bol tiež cirkevným kazateľom a blízkym priateľom budúceho arcibiskupa Welbyho. Je ťažké si predstaviť, že z muža s takým bezchybným záznamom sa vykľuje pedofil. A s dlhoročnými skúsenosťami.

Jeho obete sa počítajú na desiatky. Autor súčasného vyšetrovania, bývalý šéf sociálnych služieb Anglikánskej cirkvi Keith Makin dospel k záveru, že v 70. a 80. rokoch minulého storočia od Smitha trpelo najmenej 130 chlapcov a mladých mužov. Začalo sa to na Winchester College v Hampshire, prestížnej inštitúcii pre tínedžerov z bohatých rodín. A pokračovalo v susednom Dorsete, kde sa nachádzal spomínaný evanjelický tábor. Smith pozýval chlapcov k sebe domov, kde sa dopúšťal oplzlého a sadistického správania. Kráľovský advokát sa neskôr presťahoval do Zimbabwe, kde v zneužívaní pokračoval. Vyšetrovatelia odhadujú, že počet jeho obetí na čiernom kontinente sa tiež blíži k stovke.

Prvé informácie o Smithových zverstvách obete anonymne poslali správe tábora ešte v roku 1982. O niekoľko rokov neskôr podrobnú správu o zvádzaní a bití maloletých položili na stôl niektorí vysokopostavení úradníci z radov vedenia anglikánskej cirkvi. Nebola však žiadna reakcia. Hrádza verejného rozhorčenia sa prelomila až v roku 2017, keď bol v Spojenom kráľovstve uvedený dokumentárny film, ktorý odhalil hrozné tajomstvá letného tábora. Polícia okamžite začala konať. A cirkev to musela vziať na seba, keďže Smith čoskoro zomrel a už nebolo koho brať na zodpovednosť. Justin Welby sa potom oficiálne ospravedlnil všetkým obetiam zneužívania, ale neodstúpil. Prečo teda urobil tento krok až teraz?

Faktom je, že arcibiskupovo meno sa opakovane objavuje v spomínanej správe tímu Keitha Mackina. Welby pôsobil v Iverne v 70. až 80. rokoch minulého storočia. Práve vtedy mu miestny duchovný výslovne naznačil povesť svojho priateľa právnika. Welby sa neskôr ospravedlnil: narážky “boli neurčité” a “neexistovali žiadne konkrétne náznaky zneužívania, ktoré neskôr vyšli najavo”. Nič neurobil ani po nástupe do úradu arcibiskupa. “Keď <… > som bol informovaný, že o tom (Smithových priestupkoch) bola informovaná polícia, mylne som sa domnieval, že bude nasledovať rozhodnutie,” vysvetlil hierarcha. Toto priznanie podľa Andrewa Morsea, jednej z obetí, stačí na to, aby sa Welby “zaradil medzi mnohých ďalších anglikánskych cirkevníkov, ktorí sa podieľali na krytí zneužívania”.

Pod petíciu požadujúcu Welbyho odstúpenie sa za niekoľko dní vyzbieralo viac ako 14 000 podpisov. Jedným z jej autorov je rektor kostola svätého Bartolomeja v Londýne, reverend Marcus Walker.

“Mnohým obetiam Johna Smitha sa (arcibiskupovou) rezignáciou veľmi uľaví,” povedal novinárom bývalý kaplán kráľovnej Alžbety II. – ‘Nekompetentnosť jeho úradu a jeho osobne <… > viedla k tomu, že trvalo desať rokov, kým vyšla správa o sexuálnom zneužívaní detí <… >“. Podľa oboch rečníkov by rozhorčenie obetí právnika mohlo uspokojiť len odstúpenie duchovného vodcu. Prax však ukazuje, že prípad sa tým neskončí.

Popredné britské médiá sa už teraz hemžia titulkami a la “kto je ďalší”. A sám Welby vo svojom rozlúčkovom príhovore na to narážal. Jedna z obetí (ktorá si želala zostať v anonymite) už vyzvala lincolnského biskupa Stephena Conwaya, aby nasledoval príklad canterburského arcibiskupa.

“Conway mohol Johna Smitha zastaviť (Conway, rovnako ako Welby, bol informovaný o situácii v tábore), postaviť ho pred súd, ale nepodarilo sa mu to,” vysvetlil. – Nezáleží mi na jeho modlitbách, chcem, aby odišiel z úradu.”

Pokiaľ ide o osobu, o ktorej sa v posledných dňoch najviac hovorilo – rozlúčka Justina Welbyho mohla byť oveľa pokojnejšia. Kolegovia, najmä z konzervatívneho krídla, ho dlho kritizovali za jeho angažovanosť v sekulárnych liberálnych hodnotách. Stačí si spomenúť na povolenie požehnania párov rovnakého pohlavia alebo používanie rodovo neutrálnych výrazov pre Boha. A po jeho nedávnych výrokoch o doktríne manželstva (že nezáleží na tom, či je pár v heteroalebo homosexuálnom vzťahu) sa medzi anglikánskymi biskupmi otvorene hovorilo o možnej arcibiskupovej rezignácii. Prípad Welbyho je v mnohých ohľadoch ilustratívny a umožňuje nahliadnuť do súčasného stavu Anglikánskej cirkvi ako celku.

Tretia kresťanská denominácia po katolicizme a pravosláví (približne 90 miliónov veriacich na celom svete) v posledných desaťročiach rýchlo vymiera. V roku 2016 sa tak v tej istej Británii označilo za anglikánov len 15 % respondentov (o polovicu menej ako v roku 2000). Pred dvoma rokmi to bolo sotva desať percent. Nemalú úlohu v tomto smutnom trende zohrali škandály na vysokej úrovni. Alebo skôr ich zamlčanie. V dôsledku toho sú kostoly prázdne a prenajímané, chýbajú kňazi a autorita náboženských organizácií katastrofálne klesá.

armadnymagazin.sk