Stíhačky, alebo ako a prečo prezidentka hádže horúci zemiak, ktorý upiekla, poslancom

Prezidentka Zuzana Čaputová nechce, aby sa odvolaní a ňou dočasne poverení politici „skrývali za jej ženskú sukňu“. Čo tým chcela povedať? – Aby špinavú robotu za ňu urobili poslanci NR SR.

To znamená, aby parlament  dal späť vláde – na čele s dočasným premiérom, ktorý opustil materskú (vládnu) stranu a zakladá si nový mimoparlamentný subjekt – ňou odňaté kompetencie v zahraničnej oblasti. Chápete? Hlava štátu zúži komptenecie dočasne poverenej vláde a rozšíriť ich kvôli stíhačkám majú poslanci. Úplné Kocúrkovo.

Prezidentka tak poslancom hodila horúca zemiak, čiže kontroverzný mandát na pozbavenie majetku štátu na obranu, teda všetkých občanov, aby odvolaná vláda stále pri moci aj vďaka hlave štátu mohla pokútnym spôsobom „poslať“ na Ukrajinu asi dve desiatky našich stíhačiek MIG-29.

Prezidentka má stále plnú právomoc na riadenie a rozhodnutia v zahraničnej politike, tobôž, aj je vrchná veliteľka, takže tento postoj je nepochopiteľný. Iba ak by si nechcela špiniť ruky a sama si kryla chrbát, lebo parlmament – na rozdiel od nej – je koletívny orgán. Zjavne ju dobieha jej politická karma za nekonanie, pretože to bola ona, ktorá odmieta systémovo s čistým stolom vymenovať úradnícku vládu, a teda je to zas len ona, kto sa skrýva za svoju vlastnú prezidentskú sukňu alibizmu.

Pohadzovanie rozhodnutia o stíhačkách medzi prezidentským palácom, odvolanou, ale ňou pri moci držanou vládou a parlamentom naznačuje, že hlava štátu tuší, že sa jej sťahuje slučka na jej politickom krku za možnú ekonomickú a bezpečnostnú vlastizradu, a tak hádže horúci zemiak poslancom.

To ale značí, že kritika politickej opozície voči bezbrehému pozbavovaniu majetku štátu a vyskladňovaniu zbraní a munície od buka do buka na Ukrajinu s neznámym osudom, efektom a najmä legitimitou môže mať reálnu podstatu a možno aj trestnoprávnu dohru.

Zuzana Čaputová čoraz viac dokazuje, že nebola na tak vysokú a v čase krízy náročnú funkciu pripravená: ani odborne, ani politicky

Nevie totiž prevziať zodpovednosť za vlastné rozhodnutia, ale aj nerozhodnutia…

Je teda len ďalším marketingovým politikom do dobrého počasia, ale nie do krízy. Byť za citlivo vnímavo chrumkavú v korporátnych médiách je jedna strana mince, no na strane druhej je na zváženie, či vo svete, kde jedna kríza strieda ďalšiu a ďalšiu občania Slovenska chcú pri kormidle amatérov, ktorí nevedia ako zvládať náročné situácie.

Také, čo ohrozujú riadny chod ústavných orgánov, bezpečnosť a ekonomiku štátu a aj životnú úroveň občanov republiky bez toho, aby im to nenadiktoval niekto cudzí. Ten si však zväčša sleduje vlastné ciele a nesvojprávnych štátnikov len využíva na ich plnenie. Na škodu domáceho obyvateľstva.

A pritom by stačilo tak málo: 1. dupnúť prezidentskou nohou, aby sa voľby konali v júni a skrátil sa maraznus chaotického vládnutia, a po 2. vymenovať tzv. úradnícku vládu.

Rafael E. Rafaj

skspravy.sk