Štáty EÚ súhlasili s predĺžením protiruských sankcií o ďalších šesť mesiacov

EÚ v súčasnosti rokuje aj o navrhovanom 20. balíku sankcií proti Rusku, pričom prijať ho chcela do štvrtého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu (24. februára). Nový súbor reštriktívnych opatrení však blokuje Maďarsko.

Členské štáty Európskej únie v sobotu v Bruseli schválili predĺženie sankcií voči viac než 2600 jednotlivcom a subjektom zodpovedným za narúšanie alebo ohrozovanie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny. Vo vyhlásení to oznámila Rada EÚ s tým, že sankcie boli predĺžené o ďalších šesť mesiacov, teda do 15. septembra. Pôvodná platnosť reštriktívnych opatrení mala vypršať v nedeľu, informuje TASR.

Sankcie pokračujú ďalej

„V rámci preskúmania sankcií Rada EÚ tiež rozhodla, že neobnoví zaradenie dvoch jednotlivcov na zoznam a vyradí z neho päť zosnulých osôb,“ uvádza sa vo vyhlásení. Mená týchto osôb zatiaľ neboli zverejnené.

Portál Euractiv.com v piatok s odvolaním sa na troch diplomatov EÚ uviedol, že Slovensko s podporou Maďarska hrozilo zablokovaním predĺženia sankcií, ak nebudú zo zoznamu vyradení ruskí oligarchovia Michail Fridman a Ališer Usmanov. Informáciu predtým priniesli aj stanica Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) a web EUobserver. Za vyškrtnutie Usmanova zo zoznamu podľa zdrojov denníka Financial Times loboval aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár vo štvrtok poznamenal, že SR podporuje diskusie o vyradení týchto osôb. Podľa jeho slov o ich vyškrtnutí rokovali viaceré krajiny a diskusia sa týkala aj ďalších mien.

Agentúry AFP a DPA však s odkazom na svoje zdroje v sobotu poobede uviedli, že Slovensko od svojej požiadavky ustúpilo a dvaja ruskí oligarchovia zostanú na sankčnom zozname aj naďalej.

Sankcie voči osobám a subjektom sa predlžujú každých šesť mesiacov. Na ich obnovenie je potrebný súhlas všetkých 27 členských štátov Únie.

Krajiny ako Maďarsko a Slovensko už v minulosti viackrát pohrozili zablokovaním predĺženia týchto sankcií. Viaceré členské štáty preto vyzývajú, aby sa zoznam, ktorý vznikol po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022, obnovoval len raz ročne.

V marci 2024 bol na základe naliehania Bratislavy zo sankčného zoznamu vyradený slovenský občan Jozef Hambálek. O rok neskôr bola po tlaku Budapešti zasa vyškrtnutá aj sestra Usmanova spolu s ďalšími ruskými predstaviteľmi.

Reštriktívne opatrenia zahŕňajú zákaz cestovania do EÚ, zmrazenie aktív a zákaz sprístupnenia finančných prostriedkov či iných hospodárskych zdrojov osobám a subjektom zaradeným na sankčný zoznam. Figuruje na ňom aj ruský prezident Vladimir Putin, minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, bývalý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč či členovia ruskej Štátnej dumy a justície.

EÚ v súčasnosti rokuje aj o navrhovanom 20. balíku sankcií proti Rusku, pričom prijať ho chcela do štvrtého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu (24. februára). Nový súbor reštriktívnych opatrení však blokuje Maďarsko. Budapešť svoje rozhodnutie odôvodňuje zastaveným tranzitom ruskej ropy cez ropovod Družba.

Zdroj: tasr