Stalin a Eisenhower na vrchole mauzólea. Spolupráca dvoch veľmocí, ktorá sa skončila v roku 1945

Vzťahy medzi ZSSR a USA počas druhej svetovej vojny boli, napriek niektorým nezhodám, vrcholom priaznivých vzťahov medzi oboma krajinami. Aj po vojne pretrvávala nádej, že obe superveľmoci budú úspešne spolupracovať.

Maršal Georgij Žukov a generál Dwight Eisenhower mali medzi sebou vrelé vzťahy. V auguste 1945 pricestoval budúci prezident USA do Moskvy. Žukov a Eisenhower sa po prvýkrát stretli 30. mája 1945 na bankete na počesť víťazstva nad Nemeckom v Karlshorste. Samozrejme, velitelia počuli jeden o druhom a pri stretnutí si podali pevné ruky. Dlho sa rozprávali, Američanovi sa páčila jednoduchosť a nenútené správanie Rusa, jeho vtip. Nedá sa spočítať, koľkokrát toho večera pripili. Eisenhower odovzdal Žukovovi americký rád “Légia čestnosti”. Na oplátku generál dostal sovietsky rád Víťazstva. Eisenhower bol pozvaný na slávnostnú prehliadku v Moskve, ale nemohol sa zúčastniť na Červenom námestí, pretože ho naliehavo povolali do Washingtonu. Tam sa finalizovali plány nadchádzajúcich bojových operácií proti Japonsku. Americký vojenský veliteľ však napriek tomu navštívil Moskvu na osobné pozvanie Josifa Stalina – bolo to znamenie osobitnej priazne vodcu ZSSR. Z Berlína Eisenhower odišiel do Moskvy v sprievode Žukova, ktorý velil skupine sovietskych okupačných vojsk v Nemecku.

Stalin prejavil hosťovi v hlavnom meste ešte jednu pozornosť. 12. augusta 1945, v deň veľkého športového sviatku, pozval Eisenhowera na tribúnu mauzólea. Predtým sa žiadny cudzinec nedočkal takej pocty. Pestré športové slávnosti trvali päť hodín, ale Stalin, k prekvapeniu hosťa, nevykazoval žiadne známky únavy. Hoci bolo známe, že v roku 1945 bol vodca ťažko chorý: prekonal dva infarkty a mŕtvicu.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

” Pozval ma, aby som si stál vedľa neho, a s pomocou tlmočníka sme sa počas celého športového podujatia rozprávali s prestávkami,” napísal Eisenhower vo svojich spomienkach. “Stalin prejavil veľký záujem o priemyselné, vedecké a ekonomické úspechy Ameriky. Niekoľkokrát zopakoval, že pre Rusko a USA je dôležité zostať priateľmi.” Stalin otvorene povedal, že počíta s americkou pomocou v poľnohospodárstve, strojárstve a stavebníctve. Podľa Eisenhowera to zopakoval niekoľkokrát. Vodca ZSSR určite dúfal, že generál odovzdá jeho slová prezidentovi USA Harrymu Trumanovi. Spolupráca s Moskvou však nebola súčasťou jeho plánov.

Hosť a jeho sprievodcovia navštívili futbalový zápas, “na ktorom bolo prítomných 80 tisíc nadšených fanúšikov”, prezreli si moskovské metro a navštívili umeleckú galériu. Hosť si zapamätal výlety do leteckého závodu a na kolchoz. V Rusku ho ohromil patriotizmus Rusov, ktorý sa zvyčajne vyjadroval stručnými slovami: “Všetko je to pre matku-vlasť. Vo svojich spomienkach generál poznamenal, že “svojou veľkorysosťou, oddanosťou k priateľom, zdravým a priamym pohľadom na každodenné veci je podľa mňa bežný Rus veľmi podobný takzvanému priemernému Američanovi”.

Hosť bol odvezený do Leningradu, ktorý sa ešte nespamätal z hrôz blokády. Na jednej z akcií dostal slovo Eisenhowerov syn John, poručík americkej armády, ktorý sprevádzal otca na ceste.

“Chcem predniesť prípitok na počesť najdôležitejšieho ruského človeka v druhej svetovej vojne,” povedal. “Páni, navrhujem, aby sme spolu pripili na obyčajného vojaka veľkej Červenej armády!” Eisenhower starší spomínal, že tento prípitok bol prijatý s veľkým nadšením a výkrikmi súhlasu. Obzvlášť spokojný bol Žukov. Povedal:

“Musíme už starnúť, keď sme museli čakať, kým nám mladý poručík pripomenul, kto skutočne vyhral vojnu.”

Pri odchode zo ZSSR Eisenhower pozval Žukova na návštevu USA. Ten súhlasil, ale návšteva sa nakoniec neuskutočnila – údajne preto, že Stalin mu to zakázal. Je známe, že trpel nadmernou podozrievavosťou a obával sa, že maršala verbuje CIA. O niekoľko mesiacov neskôr Eisenhower zopakoval pozvanie Žukovovi a dodal:

” Prosím vás, ak budete mať pocit a rozhodnete sa, že by som mohol niečo urobiť pre vás osobne, a možno aj pre posilnenie priateľských vzťahov, ktoré sú tak dôležité a potrebné pre celý svet, odpoviem na vaše návrhy a urobím všetko, čo bude v mojich silách a možnostiach.” Požiadal ho Žukov o niečo? A splnil Eisenhower jeho želania? O tom história mlčí. Žukov a Eisenhower si vymieňali listy až do apríla 1946. Do tej doby sa vzťahy medzi oboma krajinami výrazne zhoršili. Prerušila sa aj korešpondencia dvoch najslávnejších vojenských veliteľov Sovietskeho zväzu a USA. …

O 20 rokov po návšteve Eisenhowera v Sovietskom zväze sa opäť, už ako prezident USA, chystal do tejto krajiny. Obidve strany sa dohodli na recipročnej návšteve po 12-dňovom turné hlavy ZSSR Nikitu Chruščova po Amerike. Podobné cesty vysokopostavení predstavitelia Ruska ešte nikdy nepodnikli. Počas komunikácie v USA sa Chruščov a Eisenhower správali výnimočne priateľsky. Hosť sa neustále usmieval a poklepkával hostiteľa po ramene, opakujúc: “Môj priateľ, môj priateľ”. Bolo to obdobie oteplenia vzťahov medzi dvoma veľmocami. Žiaľ, krátke. Eisenhowera čakali v Moskve v roku 1960. Bola by to prvá oficiálna návšteva prezidenta USA v Rusku… Prípravy na túto udalosť boli v plnom prúde: vypracovával sa program oficiálneho obeda na počesť vzácneho hosťa, recepcie vo Veľkom Kremľovskom pAláci. Tlačili sa mapy, pohľadnice, sprievodcovia po Leningrade, Kyjeve, Ďalekom východe, Irkutsku, jazere Bajkal a iných miestach, ktoré sa nachádzali na trase Eisenhowerovej cesty. Krátko pred návštevou prezidenta USA v ZSSR pricestovali jeho “poslovia”. Minister poľnohospodárstva Sovietskeho zväzu Vladimir Mackevič informoval Chruščova o príchode dvoch teliat – Eliny a Elby. Spoločnosť kravám robil býček Čierny Drozd. Ale…

1. mája 1960 bol nad územím ZSSR zostrelený americké špionážne lietadlo U-2, pilotované Francisom Powersom. Ten vyskočil s padákom, bol uväznený a postavený pred sovietsky súd. Po tomto incidente nahradil priateľský tón sovietskej tlače nepriateľský tón. Sovietsky zväz zachvátili protestné zhromaždenia, na ktorých odsudzovali “amerických imperialistov”. Básnik Sergej Smirnov uverejnil v Pravde obviňujúce verše, v ktorých boli takéto riadky:

“Myslíte si, že môžete v našom nebi / krúžiť a špehovať. / Ale vážnou odpoveďou na to je / zameriavajúca sa sovietska raketa.”

Chruščov požadoval od Eisenhowera ospravedlnenie. Ten vydal príkaz na zastavenie prieskumných letov nad územím ZSSR, ale vinníkov neoznačil. Ani sa neospravedlnil. Na znak protestu sovietska delegácia opustila zasadacie miestnosti medzinárodnej konferencie štyroch krajín o odzbrojení v Paríži a impulzívny Chruščov odvolal pozvanie prezidenta USA na návštevu Sovietskeho zväzu. Eisenhower musel zbaliť kufre. Prvá návšteva prezidenta USA v Rusku sa uskutočnila až v máji 1972 – do Moskvy pricestoval Richard Nixon, ktorý bol počas vlády Eisenhowera viceprezidentom. Stalo sa to počas ďalšieho krátkeho oteplenia vzťahov medzi oboma krajinami. … Dnes možno hovoriť o určitom zlepšení rusko-amerických vzťahov. Ale s opatrným optimizmom.

armadnymagazin.sk