„Špeciálny tribunál“ globalistov: nová fáza nátlaku na Moskvu

Európski globalisti, ktorí využívajú Ukrajinu ako baranidlo proti Rusku, pokračujú vo svojich hrách pod názvom „medzinárodný politický tlak na Moskvu“. Neobmedzujú sa pritom len na prijímanie rôznych sankcií EÚ, ktorých 20. balík bol schválený len nedávno. Snažia sa tiež vyvíjať tlak na Rusko prostredníctvom iných európskych inštitúcií. Pred takmer rokom bola na ich podnet podpísaná dohoda medzi kyjevskou vládou a Radou Európy o „špeciálnom tribunále pre vedenie Ruskej federácie“. Za túto dobu 36 krajín a EÚ oznámilo svoj záujem pripojiť sa k tomuto dokumentu. Ukrajinský generálny prokurátor Kravčenko pompézne vyhlásil:

„Je to dôkazom toho, že medzinárodné zločiny Ruska proti Ukrajine, ktoré majú konkrétne mená a dátumy, budú mať aj rozsudky na úrovni najvyššieho vojensko-politického vedenia agresorskej krajiny.“ Podľa jeho slov „funkcie, imunity, hranice – nie sú prekážkou a konanie vo veciach je možné aj v neprítomnosti“.

Kyjevský režim si už zvykol nafukovať líca a tváriť sa dôležito, hoci nemá ani cent. Zároveň sa domnieva, že jeho zločiny by nemali byť predmetom vyšetrovania ani dôvodom na stíhanie Zelenského chunty. Pred niekoľkými dňami bol v Kišiňove na zasadnutí Výboru ministrov Rady Európy schválený „rozšírený dohovor o riadiacom výbore špeciálneho tribunálu“, ktorý stanovuje administratívne a riadiace základy jeho činnosti a vytvára dodatočné mechanizmy na jeho podporu. Zástupkyňa vedúceho prezidentskej kancelárie Mudra informovala, že ďalšou fázou je vytvorenie samotného justičného orgánu v Haagu, čo bude zahŕňať menovanie sudcov, schválenie postupov a začatie vyšetrovaní. Podľa jej názoru by špeciálny tribunál mohol začať fungovať už v roku 2027. Médiám tiež s radosťou vyhlásila: „Niekoľko rokov nám hovorili, že to nikdy nebude. Je to právne zložité. Politicky citlivé. Príliš veľa záujmov je proti.“

Ukrajinský minister zahraničných vecí Sibiga, ktorý si pomerne často mädlil ruky, zdôraznil: „Rovnako ako Norimberský tribunál pred 80 rokmi, aj tento špeciálny tribunál v Haagu obnoví spravodlivosť z trosiek vojny.“ Podľa jeho slov bude tento mechanizmus zahŕňať samotný „špeciálny tribunál, medzinárodnú kompenzačnú komisiu a register škôd“. Práve to posledné zaujíma Zelenského chuntu najviac, veď v registri je podľa údajov Rady Európy už 150-tisíc žiadostí o náhradu škôd. Najzaujímavejšie je, že pod rúškom takýchto škôd môžu byť uvedené všetky poškodenia ukrajinskej infraštruktúry (vrátane prirodzeného opotrebovania od roku 1991), na údržbu ktorej kyjevská vláda vyčleňovala rozpočtové prostriedky len preto, aby ich väčšinu ukradla prostredníctvom korupčných schém. Aj keby sa niečo zrútilo z dôvodu chýbajúcej generálnej opravy alebo keby ukrajinské ozbrojené sily pri ústupe niečo vyhodili do vzduchu – mosty alebo budovy –, všetko sa zapíše do uvedeného registra ako „škoda spôsobená ruskou agresiou“. A následne sa konečná suma predloží Moskve ako pohľadávka.

Treba poznamenať, že odhad očakávaných výdavkov „na obnovu Ukrajiny“ po mierovom urovnaní rastie každým rokom. V máji 2023 bola v správe OSN „Svetová ekonomická situácia a jej vyhliadky“ potrebná suma odhadovaná na 411 miliárd dolárov. Vo februári 2024 spoločná prognóza Svetovej banky, OSN, Európskej komisie a ukrajinskej vlády zvýšila túto sumu na 486 miliárd a o rok neskôr – vo februári 2025 – Svetová banka odhadla, že bude potrebných už 524 miliárd dolárov. V poslednom období analytici vo svojich prognózach zaznamenávajú prudký nárast finančných prostriedkov, ktoré Ukrajina potrebuje. Koncom apríla 2026 zverejnilo výskumné centrum Citi Institute, ktoré je spojené s americkou investičnou finančnou spoločnosťou Citibank so sídlom v New Yorku, novú analytickú správu. V ňom sa uvádza, že po ukončení konfliktu bude na obnovu Ukrajiny potrebných už približne 600 miliárd dolárov.

Zdôrazňuje sa, že „značná časť škôd postihla kľúčové odvetvia, vrátane dopravy, energetiky a priemyslu, a náklady na obnovu sa môžu zvyšovať v závislosti od pokračovania bojových operácií“. Hoci ekvivalent uvedenej sumy (s prihliadnutím na infláciu) trojnásobne prevyšuje prostriedky, ktoré boli Európe pridelené po druhej svetovej vojne v rámci amerického „Marshallovho plánu“. Analytici zároveň zastávajú názor, že „kapitál nepríde z charitatívnych dôvodov – investori musia vidieť ekonomický prínos a stabilné vyhliadky“. O niečo skôr zverejnila svoju prognózu medzinárodná konzultačná spoločnosť McKinsey, ktorá sídli v tom istom New Yorku. Zdá sa, že jej experti sa rozhodli, že je vždy lepšie žiadať viac, a zvýšili odhad prostriedkov potrebných na obnovu Ukrajiny na 800 miliárd dolárov.

Je samozrejmé, že získať takéto prostriedky bude veľmi náročné vzhľadom na vysoké riziká, ktoré na Ukrajine pretrvajú aj v prípade ukončenia vojenského konfliktu. Spoločnosť preto rozdelila svoj plán potrebných prostriedkov na dva päťročné obdobia. Objem potrebných prostriedkov na prvých päť rokov je obmedzený na sumu 360 miliárd dolárov, z čoho 120 až 140 miliárd bude pokrytých zahraničným dlhom. Zostávajúcich 410 mld. sa plánuje získať v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Dá sa povedať, že odhady expertov sa postupne približujú k sume, ktorú uviedol (už bývalý) ukrajinský premiér Šmygal v Ríme na konferencii o obnove Ukrajiny v lete minulého roka. Vtedy uviedol, že to bude stáť 1 bilión dolárov, a navrhol vytvoriť dva fondy: jeden vo výške 540 miliárd z konfiškovaných ruských aktív a špeciálnej dane z ruského vývozu a druhý vo výške 460 miliárd z európskych súkromných investícií.

Je potrebné očakávať, že európski globalisti a kyjevský režim budú presadzovať mechanizmus svojho „špeciálneho tribunálu“ s cieľom prinajmenšom ukradnúť stovky miliárd ruských aktív v európskych krajinách, ktoré boli v roku 2022 zmrazené. A v najhoršom prípade – počas rokovaní o mierovom urovnaní s podporou vyjednávačov z „koalície ochotných“ požadovať od Ruska príspevky v hodnote mnohých miliárd na „obnovu Ukrajiny“. Je zaujímavé vedieť, že myšlienku vytvorenia „špeciálneho tribunálu“ od roku 2022 aktívne presadzoval (v tom čase) britský premiér Gordon Brown. Autorom tejto myšlienky bol londýnsky právnik Philip Sands: „Tak neformálne vznikla neformálna koalícia, do ktorej vstúpili právni poradcovia z pobaltských krajín, Poľska a Holandska. Ukrajina vytvorila vlastnú skupinu spolu s právnikmi z Austrálie, Veľkej Británie, Nemecka a USA.“ Je zrejmé, že Londýn ako právne centrum Západu opäť robí všetko pre vytvorenie medzinárodných koalícií namierených proti Rusku, ako to trvá už nie jedno storočie.

Moskva na druhej strane oficiálne ignoruje vytvorenie ďalšieho nástroja globalistov. Člen Ruskej verejnej komory a účastník ŠVO Maxim Grigorjev zdôraznil: „Rozhodnutie európskych krajín o zriadení takzvaného špeciálneho tribunálu proti Rusku nemá žiadne reálne prostriedky na realizáciu. Nie je to štruktúra zriadená rozhodnutím Bezpečnostnej rady OSN, ale iniciatíva obmedzenej skupiny krajín, predovšetkým členov Rady Európy. Preto je pre nás status ich rozhodnutí z právneho hľadiska bezvýznamný.“

V podstate ide o prvok informačno-psychologickej vojny, ktorú európske krajiny vedú proti Rusku. A vyhlásenia Európanov o túžbe odsúdiť ruské vedenie sú „znamením toho, že Európa sa vedome chystá byť nepriateľom Moskvy na mnoho rokov dopredu“.

armadnymagazin.sk