Sociologička: Je otázne, či vláda bude ešte schopná obnoviť dôveru

Politici si síce podľa Gyárfášovej uvedomujú, že problémy občanov treba riešiť, ide však o spleť viacerých problémov, pričom ku každej téme je potrebné nájsť konsenzus či jednotné stanovisko.

Je otázne, či súčasná vláda bude schopná ešte obnoviť dôveru ľudí voči nej alebo ich nedôveru aspoň neprehlbovať. Pre TASR to skonštatovala sociologička Oľga Gyárfášová. Reagovala tak na výsledky posledného prieskumu Eurobarometra, podľa ktorých má vláda SR najnižšiu dôveryhodnosť spomedzi národných inštitúcií. Dôveruje jej 22 percent obyvateľov, nedôveruje 73 percent.

„Vláda na začiatku volebného obdobia vstupuje s istým kapitálom dôvery. Vidíme, že mnoho z kapitálu sa premrhalo a je otázka, či táto vláda bude schopná ešte nejakým spôsobom dôveru obnoviť alebo aspoň ďalej neprehlbovať,“ povedala Gyárfášová. Týka sa to aj parlamentu, kde sa dôveryhodnosť pohybuje niečo nad 20 percent, čo znamená, že aj časť voličov strán koalície je z ich výkonu sklamaná a vyjadruje to stratou dôvery.

Sociologička to odôvodňuje viacerými faktormi. Ľudia majú podľa nej pocit, že vláda nerieši ich problémy, že vládna koalícia rieši len problémy spoluvládnutia a koexistencie či personálne výmeny a presuny, čo obyvateľov nemusí zaujímať.

Aj v súvislosti s kritickou ekonomickou situáciu, infláciou či zdražovaním majú mnohí ľudia pocit, že sú zabudnutí a že verejné politiky nijakým spôsobom neprispievajú ku kvalite ich života

podotkla Gyárfášová.

Nízku dôveru označuje aj za akési vysvedčenie vláde pred druhým polčasom jej vládnutia. Viaceré prieskumy pritom ukazujú, že žiaden člen vlády nemá vyššiu dôveru ako nedôveru a ich celková bilancia ide „hlboko do mínusu“.

Do doterajšej práce vlády vstúpila podľa sociologičky aj pandémia ochorenia COVID-19, pri ktorej mali ľudia pocit, že sa nerieši dostatočne efektívne a že sa neustále riešili osobné spory medzi jednotlivými členmi vlády. Politici si síce podľa nej uvedomujú, že problémy občanov treba riešiť, ide však o spleť viacerých problémov, pričom ku každej téme je potrebné nájsť konsenzus či jednotné stanovisko.

Tvrdenie sociologičky, že si treba uvedomiť, že sa ide z krízy do krízy a sú veci, ktoré sú mimo dosahu vlády, je vytrhnuté z kontextu objektívnych faktorov pre všetky vlády, ktoré to zvládajú podstatne lepšie ako na Slovensku.

„Pandémia aj vojna veľmi negatívne vplývajú aj na operačný priestor, ktorý vláda môže mať. Mám na mysli najmä verejné financie, ktoré sú veľmi ovplyvnené aj nečakanými výdavkami a limitujú, čo môže vláda ľuďom poskytnúť,“ poznamenala Gyárfášová. Zároveň však zdôrazňuje, že by sa vláda nemala len vyhovárať, pričom práve je čas, keď by mala prísť s konkrétnymi opatreniami, ako sociálnu situáciu ľudí vylepšiť.

Podľa nášho redakčného názoru Gyárfášová zaujal rolu obhajcu vlády namiesto sudcu vlády, čo zaváňa nadbiehaním vláde,, ktorú opozícia kritizuje práve z nekompetentnosti a neschopnosti riadiť štát v čase krízy.

K tradične najdôveryhodnejším inštitúciám patrí armáda, ktorej podľa posledného prieskumu dôveruje 54 percent občanov. „Je to ten imidž férovosti, sily, ochrany, bezpečnosti,“ doplnila sociologička s tým, že armáda je tiež inštitúciou, v ktorej veľmi málo prepuknú korupčné škandály alebo prípady, ktoré by dôveru nejako výrazne narušovali.

Prieskum opäť ukázal, že Slováci viac dôverujú európskym inštitúciám. Na jednej strane je to podľa sociologičky dobré, ale súvisieť to môže aj s tým, že sú menej známe, menej sa prepierajú škandály či osobné problémy. „V niečom je to ako taká milostivá dôvera z nevedomosti,“ dodala Gyárfášová.

sk správy