Sociálny štát a výdavky na sociálnu ochranu sú investícia do ekonomiky SR, nie prejedaním financií, hovorí Halás

Zlý vývoj demografie Slovenska je spôsobený najmä pravicovými opatreniami, sociálny štát musí naďalej zvyšovať výdavky na sociálnu ochranu a podporovať pôrodnosť.

Inštitút sociálnej demokracie v súvislosti s ukončením školského roka a začiatku prázdnin detí upozorňuje, že bude potrebné pokračovať v ceste silného sociálneho štátu, zvyšujúcich sa výdavkov na sociálnu ochranu a najmä opatreniach na odvrátenie negatívnej demografie na Slovensku. Na tento rok 2024 zvyšovala v porovnaní s rokom 2023 vláda SR výdavky na sociálnu oblasť o viac ako 2,4 miliardy eur, na zdravotníctvo o 1 miliardu eur a na školstvo o 650 miliónov eur. Sociálne výdavky štátu a podpora pôrodnosti pritom majú priamy vplyv na ekonomickú a hospodársku situáciu štátu.

Martin Halás: “Sme v situácii, kedy za desiatky až stovky miliónov eur potrebujeme podporovať hospodársky a ekonomický rast HDP Slovenska, napríklad aj formou daňových úľav pre firmy. Na druhej strane potrebujeme dovážať podstatnú časť pracovníkov – migrantov, aby mal vôbec kto v týchto firmách, ktoré majú prinášať ekonomický a hospodársky rast Slovenska pracovať. Takýto ekonomicky model nie je správny ani udržateľný bez podpory rodinnej politiky a pôrodnosti. Dostali sme sa do situácie, kedy sa pôrodnosť dostala na najhoršie “čísla” za posledných sto rokov. Slovensko starne, pôrodnosť klesá a z núdze nás nevytrhnú ani organizovaní migranti.

Posledné tri roky klesá počet obyvateľov Slovenska práve kvôli kriticky nízkej pôrodnosti. Zároveň máme posledné štyri roky prirodzený úbytok obyvateľov, prirodzená migrácia tak problém Slovenska nerieši. Rodí sa len polovica detí v porovnaní s historicky najvyššími údajmi a počet detí na 100-tisíc obyvateľov významne klesol. To znamená, že tzv. hrubá miera pôrodnosti je dnes na Slovensku nižšia ako za II. svetovej vojny a dokonca najnižšia za posledných 100 rokov. Jediným východiskom je preto zvyšovanie výdavkov na sociálnu ochranu, najmä výdavkov na rodinnú politiku, detí, ale aj zdravotníctvo a školstvo, všetky činnosti súvisiace s infraštruktúrou na podporu rodín. Dlhodobo sa ukazuje, že samotná finančná podpora a dávky pre rodinu a deti nie sú dostatočným motivátorom, mnohokrát je pre rodinu dôležitejšia práve súvisiaca infraštruktúra, respektíve ako kombinácia týchto opatrení. Sme na v úvodzovkách dobrej štartovacej čiare, pretože Slovensko je dlhodobo pod priemerom tzv. výdavkov na sociálnu ochranu, kde patria aj výdavky na sociálnu oblasť, ale aj zdravotníctvo a vzdelanie.

Nepomer v neprospech

Nepomer v náš neprospech v rámci porovnania s priemerom krajín EÚ je dlhodobo viac ako 4% HDP, čo sú ročne približne 4 miliardy eur výdavkov na sociálnu ochranu Slovenska v porovnaní s priemerom krajín EÚ.* Ide pritom o dlhodobú záležitosť, ktorá pretrváva desiatky rokov. Je preto nepochopiteľné, že sa v mediálnom priestore hovorí o ďalších škrtoch v sociálnej oblasti ako o opatreniach účinných na ekonomický a hospodársky rast. Kto bude potom na Slovensku pracovať, keď bude pokračovať tento stále sa zhoršujúci stav pôrodnosti, podpory detí a rodín, zdravotníctva a školstva ako aj prislúchajúce infraštruktúry? Otázka nie je samoúčelná, nakoľko práve v týchto oblastiach generujeme každoročne najvyšší investičný a prevádzkový dlh. Musíme si čo najskôr uvedomiť, že výdavky na podporu rodín s deťmi a rozvoj súvisiacej sociálnej, zdravotnej a vzdelávacej infraštruktúry sú v tejto demografickej situácii jedinou skutočnou rozvojovou investíciou! Povedal Martin Halás.

/ ereport.sk /