Sme svetovou veľmocou v počte hradov na obyvateľa, ale čaputovej úradníci na to kašľú

Úradnícka vláda Zuzany Čaputovej pod riadením Ľ. Ódora nechce predĺžiť národný projekt obnovy hradov. Pritom kultúrny projekt záchrany hradov tu funguje už 13 rokov, súc s rôznymi formami podpory.

Po prvé, neviem, prečo o tom rozhoduje dočasný a úradnícky kabinet, ktorého mandát skončí na jeseň a národný projekt beží až do konca roka. Treba to nechať na novú, dúfam, proslovensky orientovanú vládu, ktorá – pokiaľ v nej bude hnutie Republika, nepochybne bude mať medzi kultúrnou a vlasteneckou prioritou aj pokračovanie záchrany a obnovy slovenských hradov. Veď so 180 hradmi, ktoré na Slovensku v súčasnosti evidujeme a chránime sme na počet obyvateľov svetovou veľmocou. Mnohé z hradov sú navyše významnými svedkami našej národnej histórie a národnými kultúrnymi pamiatkami

Celkom máme na malom Slovensku vyše 700 hradov, kaštieľov, zámkov, panských sídiel a murovaných mestských opevnení.

Po druhé, za politicky barbarské považujem, ak zažívame na jednej strane developerský boom s betónovými monštrami, ktoré nájdeme v akomkoľvek kúte sveta a na druhej strane nám chátrajú artefakty nášho kultúrneho dedičstva, ktoré ten svet vyhľadáva a úradnícka vláda sa tvári pri tomto barbarstve ešte aj „zodpovedne“.

Po tretie, čudujem sa postoju Viery Leščákovej (Za ľudí) na kandidátke OĽANO, ktorá plače nie nad hrobom chátrania našich torzálnych pamiatok, ale nad stratou práce pre 500 členov z tzv. zraniteľných skupín (rozumej prevažne našich rómskych spoluobčanov).

Nestačil som sa diviť nad ideologickým slovníkom na údajne konzervatívnej kandidátke a popisu problematiky, lebo „najväčšou hodnotou“ pre matovičovcov a ich kamošov zjavne nie je historická záchrana a kultúrna integrita Slovenska, ale tou najväčšou hodnotou vraj je „sociálna integrácia“, aj to však len vybranej skupiny obyvateľstva.

Nuž pritiahnutý za vlasy bol nielen lartpourlartismus, čiže robenie umenia len pre umenie samotné (l’art pour l’art), ale zjavne aj politický “sociálpopulizmus” – obnovovať pamiatky len preto, aby zopár nezamestnateľných bez pracovných návykov, no zrejme potenciálnych voličov matovičovcov, malo akú-takú prácu.

A možno práve pre tento spôsob technokratického videnia sa obnova kamenných pamiatok na Slovensku tak vlečie. Hlavne, že tečú dotácie na platy.

Rafael Rafaj

O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, šéfredaktor. Vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Expertne sa zaoberá mediálnou a komunikačnou politikou a slobodou slova a prejavu. Autor publikácie Za národ (2005) a knihy na vydanie Tajný kód starých Slovenov. Expert a predseda odborného tímu pre kultúru a médiá v hnutí Republika.

facebook/skspravy.sk