Sľub mlčanlivosti: sila, čo neuniká

Naši predkovia vedeli jedno: kto ide do boja, ten nemelie. Mlčanie nebolo slabosť, bolo to ostrie. Pred výpravou stíchli. Zavreli ústa, aby sa otvorila sila. Lebo každé slovo je iskra a keď ich rozhádžeš do vetra, oheň ti zhasne skôr, než začne horieť. Dnes ľudia robia opak. Plány vykrikujú skôr, než sa narodia. Chvália sa tým, čo ešte ani nevzniklo. A potom sa čudujú, že nič nedokončia.

Chceš niečo vybudovať? Tak drž jazyk za zubami.

Neukazuj svoje zámery každému. Nevyzrádzaj, čo ešte len klíči. Nech tvoja sila vrie v tebe…ticho, hlboko, bez divákov.

Keď príde čas, nehovor. Ukáž. Lebo ten, kto skutočne koná, nepotrebuje hluk.

A ten, kto veľa hovorí… väčšinou nemá čo ukázať.

Pamätaj:

tichý človek buduje.

hlučný človek len sľubuje.

Buď ten, čo buduje.