Slovensko dokázalo, že zdravý rozum víťazí

Ústavná novela, ktorá nadobudla účinnosť 1. novembra, vyvolala živú diskusiu vo verejnom živote a médiách. Zmena posilňuje suverenitu a sebaurčenie Slovenska v hodnotových otázkach. Uviedli to pre maďarský denník Mandiner podpredseda Kresťanskodemokratického hnutia Viliam Karas a prezident Spoločnosti Ladislava Hanusa Juraj Šúst.

Mandiner informuje, že na Slovensku podľa parlamentného rozhodnutia od 1. novembra oficiálne existujú iba dve pohlavia: mužské a ženské. Novela je súčasťou širšej ústavnej reformy Slovenskej republiky, ktorá stanovuje, že vnútroštátne právo má v základných kultúrnych a etických otázkach prednosť pred medzinárodnými dohodami.

Maďarský denník pripomína, že niekoľko liberálnych organizácií pre ľudské práva vrátane Amnesty International a Benátskej komisie vyjadrilo obavy, že Slovensko prijatím ústavného dodatku „poškodzuje záujmy EÚ“. Organizácia označila prijatie ústavného dodatku za „čierny deň pre Slovensko“, zatiaľ čo bruselský denník Politico uviedol, že krajina „nasleduje neliberálny scenár maďarskej vlády“.

Nová ústava posilňuje suverenitu krajiny

Podľa Viliama Karasa, podpredsedu Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), je ústavná zmena významnou, štátotvornou zmenou , ktorá zároveň stabilizuje otázky domácej politiky, najmä kultúrno-etické a hodnotové, aby sa o nich dalo rozhodovať doma. Ako povedal, táto zmena nie je o jednej pasáži, ale o komplexnejšej zmene perspektívy: 

„Tento pozmeňujúci návrh sa v skutočnosti netýka dvoch pohlaví, je to len malý detail. V ústave boli vykonané oveľa významnejšie zmeny a tie považujem za kľúčové. Predovšetkým otázka suverenity a sebaurčenia Slovenska v základných hodnotových otázkach.“ 

Politik vidí, že v posledných rokoch sa otázky, ktoré svojou povahou patria do národnej kompetencie, čoraz častejšie dostávajú na medzinárodnú úroveň. „Sú to záležitosti, ktoré sme nikdy nedelegovali na medzinárodné organizácie ani inštitúcie a je správne, že o týchto záležitostiach rozhodujeme sami,“ povedal. Podľa Karasa je podstatou novely to, že Slovensko môže o záležitostiach týkajúcich sa hodnôt, kultúry a rodiny rozhodovať samo, bez vonkajšieho vplyvu. „Ide o rozhodnutie založené na zdravom rozume, stabilizujúcu zmenu, ktorá zachováva autoritu štátu v záležitostiach, ktoré svojou povahou patria štátu a štátnosti,“ dodal.

Politik zdôraznil, že novela nemení práva menšín: „Novela ústavy nijako nezmenila súčasný právny poriadok Slovenska. Pozdvihla len ochranu niektorých otázok na ústavnú úroveň, ale nijako sa nedotkla práv menšín. Tieto práva zostávajú rovnaké ako doteraz.“

Podľa podpredsedu KDH je ústavná zmena reakciou na európsky kultúrny a ideologický tlak: „Tento pozmeňujúci návrh vychádza z uznania, že aktivizmus sa čoraz viac presadzuje – nielen zo strany jednotlivých orgánov, ale aj zo strany súdnych inštitúcií – a že sa rozširuje do oblastí, ktoré nikdy nepatrili do pôsobnosti nadnárodných organizácií.“

Karas dodal, že zmena slúži aj na zachovanie sociálnej a ekonomickej stability. „Verím, že by sme sa mali držať iba zdravého rozumu a podporovať ochranu rodín a stabilitu sociálneho a ekonomického systému. Dôležité je nezahrávať sa so spoločným majetkom, neplytvať zdrojmi, vyhýbať sa korupcii a hospodáriť so štátnymi a verejnými financiami jednoducho, transparentne, rozumne a ako dobrý hospodár.“

Slovensko prijalo opatrenia na ochranu ľudskej prirodzenosti

Juraj Šúst, prezident Spoločnosti Ladislava Hanusa, povedal, že súčasná zmena bráni ľuďom vybrať si pohlavie na základe sebaurčenia, teda výlučne na základe identity. „Toto sa už deje v okolitých západných krajinách a možnosť tohto javu sa začala objavovať aj na Slovensku,“ povedal pre Mandiner.

Pripomenul, že predchádzajúci minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský vydal usmernenia, podľa ktorých na zmenu pohlavia postačuje vyhlásenie dotknutej osoby, a to aj bez chirurgického zákroku. „To mohlo viesť k absurdným následkom – napríklad k tomu, že by sa žena definovala ako muž, pričom by mohla otehotnieť a porodiť dieťa.“

Podľa Šústa je ústavný dodatok „posilnením prirodzeného poriadku“ . „Mám pocit, že je to tiež znak krízy našej civilizácie a kultúry – samotná skutočnosť, že takéto veci vôbec potrebujú byť zakotvené v ústave, je sama o sebe výpovedná.“

Povedal však, že rozhodnutie bolo nevyhnutné: „Keby to nebolo v ústave, časť našej kultúry by už neuznávala základnú realitu ľudskej prirodzenosti, že ľudia sa rodia ako muži alebo ženy. Hovoriac o reakcii kresťanskej komunity, povedal: „Prevažná väčšina kresťanskej komunity privítala ústavnú zmenu pozitívne a stavia sa k nej s pochopením a súhlasom.“

Zároveň dodal, že úcta k ľudskej prirodzenosti nepatrí výlučne kresťanskému spoločenstvu, ale je univerzálnou ľudskou záležitosťou .

Zrodilo sa rozdelenie, ale aj stabilita

Novela však nebola akceptovaná všetkými. Podľa Juraja Šústa bola verejná diskusia týmto rozhodnutím silne polarizovaná.

„Nevzrástol záujem, ale rozdelenie,“ uviedol.  Šúst povedal, že v prvých týždňoch debaty sa mnohí vraj liberálni ľudia uchýlili k osobným útokom, zatiaľ čo väčšina spoločnosti vnímala rozhodnutie pozitívnejšie. „V konzervatívnejších kruhoch prevláda názor, že to bol správny a dôležitý krok – akýsi návrat k akceptovaniu ľudskej prirodzenosti.“

Podľa prezidenta organizácie ústavná zmena nie je krokom späť, ale práve naopak: „Myslím si, že k regresii by došlo, ak by existencia dvoch pohlaví už nebola všeobecne akceptovaným faktom v našej spoločnosti a kultúre. Ale toto vnímam ako skutočnú regresiu: odklon od úcty k ľudskej prirodzenosti v mene „slobody“.“

Rozhodnutie parlamentu preto nie je len právnym, ale aj hodnotovým zlomom.

Premiér Robert Fico predtým vyhlásil: „Toto diktuje zdravý rozum.“

Podľa premiéra nový text Ústavy obnovuje právo štátu rozhodovať o veciach, ktoré svojou povahou patria štátu a štátnosti. Spoločenská debata sa tým neskončila, ale zástancovia rozhodnutia tvrdia, že krajina z dlhodobého hľadiska profitovala. Zástancovia novely sa zhodujú, že týmto krokom Slovensko nielen vytvorilo legislatívu, ale aj ukázalo smer: zvolilo si cestu národného sebaurčenia, prirodzeného poriadku a zdravého rozumu.

/ hlavnydennik.sk /