Slovenčina naša, kde si?

Jazyková, štylistická i gramatická úroveň slovenčiny v našom verejnom priestore rapídne poklesla. Spisovnú čistotu škaredia rôzne cudzie prvky, najmä bohemizmy, anglicizmy a rôzny slang.

Ministerstvo kultúry SR práve schválilo v poradí už šiestu správu o stave používania štátneho jazyka na území Slovenskej republiky. Napriek pozornosti a pravidelnosti dohľadu s navrhnutými opatreniami v skutočnosti, v živote a verejnom priestore je úroveň spisovného jazyka blízko podlahy po ktorej chodíme.

Na túto pálčivú tému pre každého rodu verného Slováka zareagoval na sociálnej sieti aj exposlanec NR SR Peter Gabura. Začína chválospevom Viliama Pauliny-Tótna „slovenčina moja krásne ty zvuky máš…“ a voľne prechádza vymenúvaniu najčastejších chýb, ktorých zvuky škrípu ucho nielen slovenčinárov, ale aj hrdých Slovákov na svoju rodnú milovanú reč.

Ako je to teda na Slovensku?

Namiesto Domu detí postavíme „Kinderhouse“,

• prvá slovenská krčma v Bratislave sa volá „First Slovak Pub“,
• už nemáme úroveň, ale „level“,
• prekvapenie nevyjadrujeme lasicovským fíha, ale čudným zvolaním „wow“,
• nie sme vyrovnaní, ale „kúloví“,
• nemáme prínosy, ale „benefity“,
• namiesto úveru je „kredit“,
• nekomunikujeme, ale „četujeme“,
• nákupné strediská nahradili „šopingcentrá“,
• nechali sme si vziať Červené čiapočky, Lomidrevov, Valibukov, Šípkové Ruženky, Jankov Hraškov a nahradili sme ich „Mekgajvermi, Mekkvínmi, Barbinami, Šrekmi, Alfmi“…,
• zákony v Národnej rade Slovenskej republiky si už netvoríme, ale „kreujeme“,
• namiesto súhrnu správ máme „hedlájny“,
• gazdovský dvor sme nahradili „farmou“,
• z neznámych dôvodov sme sa zbavili slovenského roľníka a namiesto neho inštalovali „farmára“,
• schôdzu na najvyššej úrovni nahradil „SAMIT“,
• vodcov či vedúcich „L Í D E R – L Í D R I“,
• „dôveryhodnosť bánk“ a Kažimírove kydy – „KREDIBILITA“,
• Park pri rieke Dunaj sme v „krásavici na Dunaji“ po slovensky nazvali „RIVERPARK“,
• výstavné miestnosti – „Š O V (U) R U M Y“,
• pracovné – výtvorné dielne – „V O R K Š O P Y“,
• vývojárov – „D I V I L O P E R I“,
• hodnotenie – „R E J T I N G“,
• rozpočet – „B A D Ž I T“,
• zemepis sme zvykli pomenovávať ako „G E O G R A F I A“
• jednoduché krčmy ako „P A B Y či P U B Y“,
• pánov riaditeľov spočiatku „M A N A G E R (i)“ neskôr „M A N A Ž É R (i)“,
• robotníkov pri pásovej alebo inej výrobe „O P E R A T É R I“,
• bežné cvičiská na sídliskách „V O R K A U T I N G Y“,
• futbalové alebo iné loptové športy do určitej hranice veku napr. do 20 r. ako „U 20“,
• vrcholy niečoho ako „T O P“,
• (politické) či iné zriadenie – „E S T Á B L I Š M E N T“.

P. Gabura sa pýta ako a kto použil na odplatu (recipročne) naše normálne slovenské výrazy v anglickom, francúzkom či inom jazyku?

Ktovie, ale asi nikto, ale určite by si pomysel – sprostý Slovák a Slovenka a určite i nový transformovaný „tínédžer“ s lepším imidžom heirstajlu.

Konštatuje, že pokiaľ žije jazyk, žije aj národ – ak jazyk umrie, umiera aj národ a s ním aj jeho duch.

Nakoniec na prebudenie použil sarkazmus: Človek bez koreňov má viacero výhod: nemá sebavedomie, nemá hrdosť, je manipulovateľný, je ovládateľný, nerepce, poslúcha, drží „hubu a krok a maká.“

Na záver si pripomeňme spomínanú báseň národného politika Viliama Pauliny-Tótha:

SLOVENČINA MOJA

Slovenčina moja, krásne ty zvuky máš,

Tatransko vzbudzuješ, život mu dáš.

A kto ju miluje, ten nech žije, žije,

a kto sa jej zrieka, sám seba zabije.

Slovenským hlasom privykať sa učte,

slovenské piesne, svetami zahučte.

Slovenčina moja, je život i viera,

Slovák len s ňou žije i umiera.

A kto ju miluje, ten nech žije, žije,

a kto sa jej zrieka, sám seba zabije.

Slovenským hlasom privykať sa učte,

slovenské piesne, svetami zahučte.

skspravy