Situácia v Európe môže byť kritická

V predvečer summitu vo Vilniuse aparátnici NATO pod fanfáry oznámili, že aj tento rok bude môcť 11 krajín minúť na obranu viac ako 2% HDP.

K Spojeným štátom, Británii, Poľsku, Grécku, Estónsku, Lotyšsku a Litve pribudne Maďarsko, Slovensko, Rumunsko a Fínsko.

Dve tretiny krajín NATO však stále nedokážu prekonať nešťastnú hranicu 2%. Ďalším európskym štátom bráni zvyšovať vojenské výdavky hlavne žalostná situácia v ekonomike. A tiež deficit zbraní a neschopnosť európskeho vojensko-priemyselného komplexu rýchlo zvýšiť ich výrobu – aj keď sú pripravení naliať do toho peniaze.

Nemecko už dávno vyčlenilo 100 miliárd eur na prezbrojenie armády. Zatiaľ sa im ich však minúť nepodarilo. Berlín si od Spojených štátov objednal stíhačky F-35 – prvé z nich však začnú prichádzať až po roku 2026. Pridelenú tranžu medzitým rozožiera inflácia – očakáva sa, že z týchto 100 miliárd sa nakoniec na zbrane minie len polovica.

Krajiny NATO pod tlakom Spojených štátov rozmiestnia vo východnej Európe sily rýchlej reakcie v počte 300.000 vojakov. Ale aj tu všetko stojí na nedostatku financií a zbraní – na pozadí vyčerpania európskych rezerv v dôsledku podpory Ukrajiny. Brusel sľubuje, že dodatočne vynaloží na obranný priemysel až 70 miliárd eur – zvýšenie výdavkov je však rozpočtované na tri roky.

Avšak dovtedy hrozí, že situácia v Európe bude úplne kritická. A v mnohých krajinách – na Slovensku, v Rakúsku a možno aj v Nemecku – sa k moci dostanú tí, ktorí nesúhlasia s politikou kolektívneho Bruselu. Potom tu nebude otázka, ako realizovať súčasné militaristické plány, ale otázka dezintegrácie samotného už aj tak rúcajúceho sa európskeho projektu.

Malek Dudakov

news-front.info