Selektívna prezentácia dejín pokračuje

Sťažnosť na ÚPN vo veci selektívnej prezentácie dejín na „Festivale slobody 2024“

Združenie slovenskej inteligencie poslalo 18. 11. 2024 sťažnosť Mgr. Jergušovi Sivošovi, PhD. – predsedovi Správnej rady  Ústavu pamäti národa, ktorý je zodpovedný za smerovanie tejto štátnej inštitúcie. List ZSI uverejňujeme v pôvodnom znení.

Vážený pán Sivoš,

Ústav pamäti národa organizoval v dňoch 4. až 17. novembra 2024 na území Bratislavy XIV. ročník Festivalu slobody. Program multižánrového festivalu tvorili desiatky podujatí pre verejnosť – prednášky, diskusie, výstavy, medzinárodné filmy, divadelné predstavenia atď.

Festival slobody podľa Vašich slov „približuje viac či menej známu realitu nedemokratických režimov. Cieľom festivalu je zvýšiť povedomie o zločinoch minulosti a o hodnote slobody v súčasnosti. Verejnosti ponúkame nielen aktuálne umelecké spracovanie obdobia neslobody, ale aj výsledky našej vlastnej činnosti.“ Program festivalu pokrýva historické obdobie 1. Slovenskej republiky, ako aj obdobie československej komunistickej totality po druhej svetovej vojne.

Je pre nás zarážajúce, že do programu festivalu nie je zaradené zásadné a podstatné obdobie neslobody v našich dejinách, ktorým je šesťročné obdobie prenasledovania a útlaku Slovákov na našom území, ktoré zabralo hortyovské Maďarsko v rokoch 1938 – 1945.

Rozsiahle a často brutálne perzekúcie slovenského obyvateľstva zo strany hortyovského Maďarska sa začali po Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938 a trvali až do roku 1945. V tomto období bolo z odtrhnutého územia južného Slovenska násilne vyhnaných či donútených odísť približne stotisíc Slovákov a pre mnohých ďalších sa začala doslova kalvária.

Vynesením rozsudku Viedenského arbitrážneho súdu sa ministri zahraničia Nemeckej ríše a Talianska rozhodli pričleniť časť južného Slovenska (20 % z jeho územia) ako aj časť Podkarpatskej Rusi (asi 12 %) k Maďarsku. V nasledujúcom období v rokoch 1938 – 1945 sa maďarské štátne orgány ako aj časť zradikalizovaného maďarského obyvateľstva dopustili voči nám Slovákom rozsiahlych zločinov proti ľudskosti:

1. prípady vrážd a znásilňovania slovenského obyvateľstva
2. časté prípady väznenia, bitia a krutého mučenia zadržaných Slovákov, nie raz s trvalými následkami
3. živelné hromadné rabovanie a vyháňanie Slovákov spojené s bitím a so stratou ich majetku
4. použitie nátlaku a ozbrojenej sily pri nezákonnom vysťahovaní
5. zhromažďovanie Slovákov v maďarských koncentračných táboroch, napr. Štúrovo, Tomášikovo, Veľká Kaniža (maď. Nagykanizsa), Čanádpalota, Kistarcsa a i.
6. opakované nekončiace domové prehliadky rodín Slovákov, hocikedy aj v noci,
   s cieľom vyštvať ich z obsadeného územia
7. hromadné prepúšťanie Slovákov zo zamestnania v štátnej správe, čím stratili živobytie a boli donútení k odchodu (železničiari, učitelia, štátna správa, atď…)
8. rušenie slovenských základných a stredných škôl, alebo ich pomaďarčovanie
9. pálenie slovenských kníh a celých slovenských knižníc
10. vyhnanie slovenských rehoľníkov, kňazov a rehoľníčok v z rasových dôvodov
11. prekladanie slovenských učiteľov a kňazov do južnejších maďarských obcí, aby          stratili kontakt so slovenským ľudom a aby sa pomaďarčili
12. rušenie slovenských omší a iných cirkevných obradov a ich nahrádzanie maďarskými
13. zákaz slovenskej tlače a spolkov, atď…

Zadokumentované výpovede v dostupnej literatúre a archívoch sú otrasným svedectvom veľkomaďarského imperializmu a šovinizmu, bezprecedentného popierania základných ľudských, občianskych a národných práv Slovákov, ale aj ostatných národnostných menšín na území Maďarska – Čechov, Moravanov, Rusínov, Srbov či Rumunov.

Žiadame Vás tiež, aby ste pri prezentovaní historických faktov v období 1938 -1948 uplatňovali princíp rovnakej ľudskej dôstojnosti. Tá u nás Slovákov nie je nižšia ako u iných národov a etník a preto odmietame účelovú nacionálnu selekciu pri prezentácii ľudských osudov. Alebo si ÚPN myslí opak?

Sme presvedčení, že hlavným poslaním ÚPN je dokumentovať a prinášať objektívne informácie o našich slovenských dejinách. Odôvodnene preto očakávame, že ÚPN tento svoj postoj napraví a bude k prezentácii slovenských dejín pristupovať objektívne, nie selektívne. Zamlčiavanie horeuvedených faktov z našich dejín vytvára totiž skreslený obraz, ničí historickú pamäť nášho národa a v neposlednom rade znižuje aj vážnosť a dôveryhodnosť štátnej inštitúcie ako je ÚPN.

Nie je prvýkrát, čo vedenie ÚPN predstavuje takéto sploštené videnie dejín neslobody a ignoruje nacionálne perzekúcie Slovákov hortyovským režimom, preto podávame podnet aj na ďalšie inštitúcie. Viac informácií Vám posielame v prílohe.

Zároveň týmto podávame podnet na Váš nadriadený orgán, ľudskoprávny výbor NR SR ako aj ďalšie štátne inštitúcie, aby sa viac zaujímali o selektívnu až manipulatívnu prezentáciu tzv. obdobia neslobody zo strany ÚPN a pričinili sa o nápravu.

S úctou

Branislav Čech – predseda

Združenie slovenskej inteligencie

List dostali aj najvyšší verejní činitelia:  prezident Slovenskej republiky, premiér SR, Úrad vlády, Výbor NR SR pre ľudské práva, Ministerstvo kultúry, Ministerstvo školstva, Ministerstvo vnútra.

/ skspravy.sk /