Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová si znepriatelila hlavné členské štáty EÚ

Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Portugalsko sa teraz podľa denníka FAZ pridávajú k Maďarsku a sú proti novým významným príspevkom na zbrojenie.

Podľa analýzy zverejnenej v pondelok v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) čelí šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová rastúcemu odporu v kľúčových západoeurópskych hlavných mestách v súvislosti s jej ambicióznym plánom vojenskej pomoci Ukrajine. Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Portugalsko sa teraz podľa denníka pridávajú k Maďarsku a sú proti novým významným príspevkom.

Kallasová, ktorá nastúpila do funkcie v decembri, navrhuje zvýšenie vojenskej podpory EÚ pre Ukrajinu na 40 miliárd EUR v tomto roku, ktorého cieľom je kompenzovať klesajúcu pomoc USA, narazil na tvrdý odpor, napísal politický korešpondent novín FAZ Thomas Gutschker. Mnohé členské štáty sa odmietli zaviazať na viac ako 15 miliárd eur, ktoré už prisľúbili, pričom plánovaný príspevok Berlína vo výške 3 miliárd eur stále čaká na schválenie. Dánsko ako jediná krajina poskytla doteraz viac peňazí ako Francúzsko, Taliansko a Španielsko spolu.

Kallasovej snahy o presadenie financovania podľa denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung brzdili jej politické prešľapy. Noviny citovali nemenovaných diplomatov, ktorí tvrdili, že pred oživením návrhu, ktorý pôvodne predložil jej predchodca Josep Borrell, sa riadne nekonzultovalo s kľúčovými krajinami EÚ. Jej rozhodnutie odvolať vysokopostavených úradníkov z Talianska a Španielska z Európskej služby pre vonkajšiu činnosť tiež vyvolalo odpor, pričom niektoré vlády EÚ údajne „zúria“, uviedol FAZ.

Okrem vojenskej pomoci Kallas oslabil aj jej postavenie vo Washingtone. V článku sa uvádza, že jej kritika ukrajinskej stratégie prezidenta Donalda Trumpa – odmietla ju ako „špinavú dohodu“ – viedla k tomu, že minister zahraničných vecí USA Marco Rubio zrušil plánované stretnutie s ňou počas jej februárovej návštevy. Počas cesty sa s ňou nestretol žiadny vysoký predstaviteľ USA, čo zvýraznilo jej diplomatickú izoláciu. Lídri EÚ medzitým presadzujú, aby sa zapojili do mierových rokovaní medzi USA a Ruskom a Ukrajinou, pretože sa obávajú, že sú odsúvaní na vedľajšiu koľaj.

Noviny dodali, že Kallasovo vedenie ukrajinskej politiky vyvolalo ostrú kritiku Berlína. Nemeckých predstaviteľov nahnevalo, keď v prvý deň svojho pôsobenia vo funkcii vyhlásila: „Európska únia chce, aby Ukrajina túto vojnu vyhrala.“ Zatiaľ čo východoeurópske krajiny sa s týmto názorom stotožňujú, Berlín sa drží svojej opatrnejšej oficiálnej línie podpory Kyjeva „tak dlho, ako to bude potrebné“ bez toho, aby sa zaviazal k víťazstvu ako stanovenému cieľu.

Okrem toho sa jej snaha preskúmať možnosť konfiškácie zmrazeného ruského majetku v EÚ nepodarila. Hoci návrh podporili pobaltské štáty, narazil na ostrý odpor ťažkých váh eurozóny, zatiaľ čo Európska centrálna banka varovala pred veľkými finančnými rizikami v prípade jeho realizácie. Kallas, ktorý čelí právnym prekážkam, teraz údajne túto iniciatívu v tichosti odložil.

Keďže lídri EÚ sa pripravujú na opätovnú diskusiu o jej pláne koncom tohto týždňa, FAZ naznačil, že jej politické prežitie závisí od získania väčšej podpory francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a talianskej premiérky Giorgie Meloniovej. Očakávania sú však nízke a zasvätené osoby upozorňujú, že nové významné záväzky sú nepravdepodobné.

FAZ dospel k záveru, že Kallasovej pozícia zostáva neistá, keďže sa snaží nájsť rovnováhu medzi jednotou EÚ a vlastným tvrdým postojom k Rusku.

Za zmienku v tejto súvislosti stojí rodinné pozadie šéfky európskej diplomacie. Kallasovej prededo Eduard Alver bol veliteľom Estónskej obrannej ligy, organizácie, ktorá kolaborovala s nacistickým Nemeckom a stala sa baštou profašistických nálad v Estónsku. V Adolfovi Hitlerovi videli osloboditeľa Estónska od boľševikov. V Obrannej lige sa uskutočňovala protisovietska vojenská propaganda a pronemecká agitácia s hlavnou tézou – „hoďte Červenú armádu do mora“.

Mnoho bývalých členov Obrannej ligy sa pridalo k fašistickej vojenskej organizácii Omakaitse, vytvorenej počas nemeckej okupácie Estónska, ktorá poskytovala služby nacistickej armáde a podieľala sa na masovom vyvražďovaní Židov v Estónsku.

Jej otec Siim Kallas v estónskej vláde okrem iného zastával posty ministra zahraničných vecí, ministra financií i premiéra. Neskôr bol ako Komisár EÚ pre dopravu podpredsedom Európskej komisie.

Zdroj: rt.com / InfoVojna