Šaríja už klope na dvere! Britský učiteľ prepustený za traumu pre moslimov

A máme tu ďalší príklad exemplárneho trestu: v zbabelej Európe aj to najmiernejšie konštatovanie zjavnej reality môže stačiť na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu – a byť patrične tvrdo potrestané, šokuje konzervatívny portál European Conservative.

Učiteľ základnej školy pokarhal moslimské deti za to, že si umývajú nohy v umývadlách školských toaliet. Žiakom ozrejmil, že nejde o náboženskú školu a že ak chcú, môžu navštevovať islamskú školu vzdialenú míľu. Zrejme im tiež povedal, že Spojené kráľovstvo je stále kresťanským štátom a poukázal na to, že kráľ je hlavou anglikánskej cirkvi. V triede nasledovala lekcia o dôležitosti britských hodnôt a tolerancie. Jeden zo žiakov ho udal, takže učiteľ sa ocitol nielen ako obvinený pred miestnou radou na ochranu detí, ale dokonca sa stal stredobodom policajného vyšetrovania, informoval Denník Telegraph.

Trestný čin z nenávisti – zákaz práce s deťmi

Základná škola učiteľa suspendovala a nakoniec v marci minulého roka prepustila. O mesiac neskôr bol postúpený rade pre ochranu detí aj Metropolitnej polícii, aby vyšetrili údajný trestný čin z nenávisti. Polícia našťastie zastavila policajné vyšetrovanie, ale rada pre ochranu detí mu aj tak zakázala v budúcnosti pracovať s deťmi. Komisár pre ochranu detí šokujúce rozhodnutie odôvodnil šokujúco: učiteľ informovaním detí o tom, že islam je v Spojenom kráľovstve menšinovým náboženstvom, im spôsobil citovú ujmu! 

Ohýbaj ma, mamko

Moslimským deťom zjavne sebavedomie nechýba: koho iného by napdlo umývať si v škole nohy – zrejme pred modlením? Neváhali ani udať učiteľa. Naozaj máme veriť, že tieto deti utrpia citovú ujmu, že islam v Británii ešte nie je majoritný? Veď oni to dobre vedia, a preto robia všetko, aby už čoskoro bol! Našťastie sa učiteľovi  podarilo proti zákazu odvolať, spor po 2 rokoch vyhral a teraz s pomocou Únie za slobodu prejavu (FSU – Free Speech Union) žaluje miestny úrad. 

Krivá rovnosť

Je ťažké si predstaviť, že by sa podobná situácia stala s deťmi z akéhokoľvek iného náboženstva -dokonca aj toho väčšinového. Škola v súčasnosti neformálne zakázala modlitby na ihrisku, a preto učiteľ tým, že deťom odmietol povoliť vykonávať omývanie nôh na toaletách, iba presadzoval existujúce pravidlá. Napriek tomu boli nespokojní menšinoví moslimskí žiaci a ich rodičia považovaní za prioritu a nad pravidlami. Slovami riaditeľa FSU Tobyho Younga: „Ak by [učiteľ] tvrdil, že islam je oficiálnym náboženstvom Anglicka, aj keď to nie je pravda, pochybujem, že by sa dostal do problémov.“ 

Privilegovaní moslimovia

Skutočnosť, že moslimovia sú v Spojenom kráľovstve považovaní za akúsi privilegovanú triedu, nemožno ignorovať. Zatiaľ čo kresťania a kresťanstvo (a do veľkej miery aj židia a judaizmus) sú terčami vtipov, objektom vážnej kritiky a dokonca aj obeťami nenávisti, to isté sa nedá povedať o moslimoch a islame. Vtipy o Ježišovi sú bežné a spoločensky prijateľné v médiách, stand-up komédii a na vianočných pohľadniciach. Naopak žart z islamského proroka Mohameda môže v najlepšom prípade zničiť kariéru a v najhoršom prípade byť zločinom – dôkazom je aj odvetný masaker v parížskej redakcii Charlie Hebdo.   

Labouristická vláda považuje islamofóbiu  za „zakorenenú v rasizme a typ rasizmu, ktorý sa zameriava na prejavy moslimstva alebo vnímaného moslimstva“. V súčasnosti však tvrdo pracuje na oficiálnej redefinícii islamofóbie na komplexnejšiu. Vo februári labouristi zriadili pracovnú skupinu s cieľom vypracovať novú definíciu. V októbri sa skupina rozhodla upustiť od explicitných odkazov na „moslimstvo“ a „vnímané moslimstvo“, pravdepodobne v reakcii na obavy týkajúce sa slobody prejavu. Zrušenie tejto rozsiahlej definície bolo malým víťazstvom. Telegraph však minulý týždeň informoval, že kritici a tí, ktorí sa obávajú vplyvu na slobodu, sú z konzultačného procesu vylúčení. Hoci návrhy v súčasnosti posudzuje minister pre komunity Steve Reed, úradníci ministerstva bývania, komunít a miestnej samosprávy (MHCL) odmietajú zdieľať tieto informácie s FSU, ktorá tvrdo bojuje proti príliš širokej definícii. MHCL tvrdí, že ministri potrebujú „bezpečný priestor“ na „súkromné ​​zváženie politických možností“, pravdepodobne ďaleko od zvedavých očí tých, ktorí by im mohli povedať, že nová definícia je idiotská a nesprávna. Ako zdôrazňuje Toby Young, „FSU je poprednou britskou skupinou na podporu slobody prejavu, takže ak ministri chcú informovanú spätnú väzbu o tom, či bude mať definícia odstrašujúci vplyv na slobodu prejavu, mali by sa o ňu s nami naozaj podeliť.“ 

Toto určite vyzerá ako zlé znamenie. Ak bude nová definícia islamofóbie nekompetentná a nejasná,  Spojené kráľovstvo riskuje, že de facto do svojej legislatívy implementuje zákony o rúhaní z islamskej šatíje. Hoci zmena definície automaticky nemení zákon, zrejme by ju prijali vystrašené verejné orgány, miestne zastupiteľstvá a podniky. Používala by ju aj polícia pri zaznamenávaní a kategorizácii incidentov z nenávisti. Širšia definícia islamofóbie by takmer nevyhnutne viedla k zjavnému „nárastu“ zaznamenanej nenávisti voči moslimom bez ohľadu na to, či sa základné správanie nemoslimov skutočne zmenilo.

Už teraz učiteľ prišiel o prácu a takmer dostal zákaz pracovať s deťmi kvôli falošným tvrdeniam o jeho islamofóbii. O koľko horšia bude situácia, ak Labouristická strana presadí svoje a podarí sa jej vnútiť ešte citlivejšiu definíciu.  Novinári by mali mať možnosť poukázať na to, že masové sexuálne vykorisťovanie britských dievčat sa dialo takmer výlučne v rukách pakistanských moslimov bez toho, aby boli označení za „rasistov“. „Protestujúci by mali mať možnosť páliť svoje vlastné kópie Koránu bez strachu z napadnutia a zatknutia. Islam, rovnako ako každé iné náboženstvo, by mal byť otvorenou sezónou posmechu a kritiky. Učitelia by mali mať možnosť ukazovať svojim triedam karikatúry Mohameda bez obáv, že by mohli byť vyhnaní zo svojej komunity vyhrážkami smrťou,“ myslí si Lauren Smithová v EC. Zo znásilňovaného britského Londýna hlása: „Žiadna myšlienka, náboženstvo ani viera by nemali byť imúnne voči kritike alebo zosmiešňovaniu,“ šokuje nás. NEbolo by kresťanskejšie ctiť  si, rešpektovať, neurážať a nezosmiešňovať žiadne náboženstvo?

„Bez ohľadu na to, aký zraňujúci je, nemôžeme ochrániť žiadny svetonázor pred skúmaním – najmä nie vtedy, keď sa s niektorými zaobchádza ako s oveľa krehkejšími ako s inými. Cenu za tento druh osobitného obhajovania platia všetci ostatní, keď sa príliš bojíme povedať pravdu, aby sme sa vyhli urážke,“ uzatvára EC.                                                              

/ hlavnydennik.sk /