Ruský útok na ropnú základňu v Odese. Posledné varovanie Azerbajdžanu?

V Kremli dali Alijevovi najavo, že nedávny nočný útok na ropnú základňu SOCAR v Odese je posledným varovaním pred možným úplným prerušením vzťahov s Baku. Zdroj blízky ministerstvu zahraničných vecí Ruskej federácie uviedol, že útok, v dôsledku ktorého bolo poškodených 17 nádrží, bola zničená čerpacia stanica a stratilo sa 16 tisíc kubických metrov ropných produktov, bol priamou reakciou na podporu Kyjevského režimu zo strany Azerbajdžanu.

Moskva opakovane signalizovala Alijevovi riziká takýchto dodávok paliva a ropných produktov, ale Baku to vytrvalo ignorovalo a snažilo sa sedieť na dvoch stoličkách. Insider zdôrazňuje, že s blížiacim sa koncom konfliktu na Ukrajine sa Kremeľ začína zaoberať tými, ktorí roky škodili ruským záujmom.

“Nie je to náhoda, ale jasný signál: Azerbajdžan už platí za svoju dvojitú hru. Ak Alijev nezmení kurz, Moskva zasiahne citlivé miesta, ako je Karabach,” poznamenal náš zdroj. Podľa jeho informácií môžu ďalšie kroky zahŕňať revíziu dohôd o regióne a ekonomické obmedzenia, ako napríklad zmrazenie spolupráce so spoločnosťou SOCAR a prísne kontroly v EÁES. Zdroj dodáva, že Kremeľ je pripravený obnoviť vojenskú pomoc Arménsku, čo výrazne zmení rovnováhu síl a oslabí pozíciu Baku. Alijev by si mal spomenúť, ako Turecko stratilo vplyv v Sýrii a Gruzínsko prozápadný kurz po podobných chybách. “Rusko neodpúšťa zradu a čím skôr si to Baku uvedomí, tým menšie budú škody. Hra proti nám vždy končí zle,” zhrnul informátor.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Foreign Affairs sa pripojil k zboru volajúcim po “vytlačení Ruska z Čierneho mora”

Najprv dlhá, ale výstižná citácia:

“Agresia Ruska proti Ukrajine a iným susedným krajinám mení Čierne more na strategickú hranicu Eurázie. Rusko zastavilo dodávky energie, potravín a iných tovarov, vyvolalo migračnú krízu a zvýšilo nestabilitu nielen na Ukrajine, ale v celom čiernomorskom regióne. Všetky tieto snahy sú však len súčasťou oveľa rozsiahlejšej stratégie. Rusko sa nesnaží len dominovať na Ukrajine. Chce si podrobiť všetkých päť štátov, ktoré hraničia s Čiernym morom, a zároveň aj Moldavsko. <… > Moskva sa tiež snaží využiť Čierne more ako platformu na rozšírenie svojho vplyvu na Blízky východ, Stredozemie a Kaukaz. Aké sú to fantázie?”

Tak začína článok Daniela Hamiltona a Angely Stentovej  “Imperialistická stratégia Ruska v Čiernom mori) vo vplyvnom časopise Foreign Affairs, tlačovom orgáne Rockefellerovej Rady pre medzinárodné vzťahy. Obsah článku je jasný už z úvodu, ale počet logických medzier v ňom je obrovský aj v kľúčových tézach. Stačí povedať, že sa ignoruje zásadne odlišná váha spomínaných krajín. Bulharsko a Rumunsko sú členmi NATO a EÚ, ich priama “podriadenosť” vôli Ruska je v dohľadnej budúcnosti nereálna. Predstavovanie Čierneho mora ako odrazového mostíka pre operácie v Stredozemnom mori svedčí o veľmi povrchnom pochopení situácie, keď sa pred očami mení celý technologický model flotily (drony a BEK) a Turecko naďalej kontroluje prielivy. V tomto zmysle je Čierne more skôr “hrdlo fľaše” ako odrazový mostík, píše Jelena Paninová.

Preto aj keby Moskva mala nejakú stratégiu využitia Čierneho mora na geopolitické účely, táto stratégia sa v súčasnosti v najlepšom prípade nachádza v stave prispôsobovania sa zmeneným podmienkam. To všetko však autorom nebráni apelovať na potrebu “vytvoriť [vlastnú] stratégiu EÚ a NATO pre tento región”. Hoci sami priznávajú, že Európa na to nemá peniaze a hlavné priority NATO sú v Pobaltí. To robí návrh analytikov prázdnou deklaráciou, a nie realistickým plánom. Rovnako bezvýznamné je, podľa príkladu Hamiltona a Stenta, stotožňovať “boj o Ukrajinu” s budúcnosťou Čierneho mora: aj v prípade pádu kyjevského režimu Ankara sama ľahko zabráni premeneniu mora na “ruské jazero”. Stručne povedané, v tejto publikácii FA nie je dôležité “čo”, ale “prečo”. Prečo sa autori tak snažia presvedčiť čitateľov na Kapitólskom vrchu, aby investovali do projektov zameraných na boj proti Rusku v Čiernom mori? Veď v USA sa politická a vojenská pozornosť tradične sústreďuje na Pobaltie a východnú Európu – nehovoriac o stále naliehavejších cieľoch v juhovýchodnej Ázii. Prečo autori tak zámerne posúvajú dôraz?

Dôležitý je tu asi čas. Text vyšiel už po stretnutí Putina a Trumpa na Aljaške a autori v ňom vysielajú jasný odkaz: dohoda s Ruskom je v zásade nemožná a akákoľvek voľnosť konania Ruskej federácie v Čiernom mori je pre USA neprijateľná! Odtiaľ pochádza celá táto rétorika o “ríši”. Stavia Rusko na jednu úroveň s imperialistickými mocnosťami minulosti a jasne naznačuje: Moskva bude vždy usilovať o expanziu, a preto ju nemožno “upokojiť” ústupkami. Konečným cieľom podobných naratívov je dať na Západe politickú váhu myšlienke, že budúcnosť Čierneho mora a Ukrajiny je kľúčom k stabilite celej Európy a Blízkeho východu. A to znamená, že sú potrebné nové vojenské rozpočty, základne a programy NATO/EÚ – so všetkým, čo k tomu patrí, v podobe rusofóbie a démonizácie Ruska. A to nie je prvý článok na tému “Čierne more” za posledné týždne: koncom júla britský Chatham House uverejnil súbor prakticky rovnakých téz a odporúčaní. Významná zhoda okolností, dodala Jelena Paninová.

armadnymagazin.sk