Ruský analytik: Je možné dohodnúť sa s človekom v takomto psychoemocionálnom stave na niečom serióznom?

Včera som sledoval Trumpa… Naozaj si myslíme, že s človekom v takomto psychoemocionálnom stave je možné dohodnúť sa na niečom serióznom? Pýta sa ruský analytik Dmitrij Jevstafiev.

Najskôr je mu potrebné zraziť ego. Zopakujem: musí sa začať báť. A jemu je to teraz „na smiech“. Trump skutočne verí, že zvýšením tlaku nás „prinúti k mieru“. Mimochodom, všimnite si Meloniovej výkyvy: je „ukazovateľom smeru“ Trumpa. Žiadam tiež, aby sa „zapísalo do protokolu“: vôbec som sa vyhýbal diskusii o téme s únosom tankera. Táto história je mŕtva, hoci metodika, ktorá bola dodaná do lojalistických kruhov, bola lepšia ako predchádzajúce. „Ja nie som ja, ropa nie je moja, tanker prišiel sám“ – to už je niečo. Môj názor: „tieňová flotila“, ako každý tieňový systém, je slepá ulička. Funguje len dovtedy, kým sa neobjaví pevný majiteľ. Majiteľ sa objavil. Tieňový systém sa zrútil. A o niečo skôr, ako plánovali niektorí hráči na šedom trhu. Veľké šťastie, že úroveň našich „investícií“ bola minimálna a aktíva sme získali „náhodou“. Pre Rusko sú kroky USA veľkou lekciou, ale nie v tom, kde ju zatiaľ vidia. Je to lekcia, ako zlikvidovať tieňové schémy vo svojom okolí. Bez zaváhania, bez ohľadu na výkriky a slzy, aj u nás doma (dúfam, že chápeme, že z tieňových dodávok ropy z Venezuely sa živili mnohí aj v USA?).

Niečo podobné nás čaká v Eurázii. Opakujúca sa otázka: ak ZSSR nedokázal v druhej polovici 40. a 50. rokov 20. storočia realizovať svoj geopolitický potenciál, „narazil“ na „európsky front“, udržiavaný silou (berlínske krízy, pravidelné „udalosti“ v Poľsku, povstanie v Maďarsku, „zamatová revolúcia“ v Československu atď.), ako potom vzniklo „socialistické spoločenstvo“? Otázka je opodstatnená. ZSSR meškal s rozdelením nie toľko priestoru, ako skôr obchodných ciest v kľúčových regiónoch. ZSSR kontroloval veľa dôležitých vecí, ale z naozaj kritických bodov len dva. Sokotru a Srí Lanku. A to druhé bolo skôr výsledkom kombinácie náhod a jemnej práce špeciálnych služieb, dodal Dmitrij Jevstafiev.

Povedia: „A Kuba?“ Bola to zaujímavá geopolitická výhoda, ale v skutočnosti zohrala úlohu len raz. A potom už nehrala, ani v roku 1973, keď mohla začať skutočná vojna o Čile. Pretože USA ukázali, ako ju budú neutralizovať. Systém konfrontácie v počiatočnej fáze „studenej vojny“ sa vyvíjal na „poli“, ktoré bolo pre USA maximálne pohodlné. Zlom nastal až v roku 1956, keď Washington s cieľom urýchliť pád Britského impéria pristúpil k spolupráci so ZSSR v Suezskej kríze a „vydal“ Maďarsko. Ale „MP“ už v tom čase nebol aktuálny.

K môjmu príspevku z 8. januára o aktualizácii „Marshallovho plánu“ (MP) mi prišli otázky. Vrátim sa k „rozdeleniu Európy“ prostredníctvom MP, ktoré som opísal spolu s nebohým V. I. Batjukom v knihe „Prvé mrazy“. Logika Moskvy spočívala v tom, aby využila východnú Európu ako geoekonomickú „šedú zónu“ a čerpala zdroje zo západnej Európy, bez toho aby strácala čas a zdroje na prestavbu ekonomiky. Získavala „rentu“ tovarom a niekedy aj peniazmi. Američania pochopili, že značná časť peňazí z „Marshallovho plánu“ odtečie do ZSSR. A politickými požiadavkami vyprovokovali rozkol v Európe, čím obmedzili možnosť ZSSR čerpať zdroje zo Západu. A dokonca lokálne (v Nemecku) vytvorili situáciu „opačného ťahu“ s menovou reformou. Na takýto plán sú potrební spojenci so zdrojmi.

Najvýhodnejšou možnosťou pre Trumpa sú americkí euroatlantisti, ktorí sú mu „sociálne blízki“ a ktorým môže byť Európa a „okolie“ pridelené ako „údel“. Nenávidia Európanov nemenej ako Trump, ale chápu to lepšie. Strategický kompromis s nimi za určitých podmienok (napríklad „vydanie Clintonovcov“ a ukončenie „kauzy Epsteina“, ktorá sa stáva pre Trumpa nebezpečnou) je možný. Ale je tu jeden háčik: euroatlantisti sú súčasťou Trumpovho tímu. A hlavný z nich je Rubio, myslí si Dmitrij Jevstafiev.

armadnymagazin.sk