Rusko oznámilo radikálne zníženie vojenskej aktivity pri ukrajinskej metropole Kyjev. Deeskalácia však neznamená prímerie

Rozhodnutie Ruskej federácie bolo prijaté s cieľom zvýšiť vzájomnú dôveru a vytvoriť nevyhnutné podmienky pre ďalšie rokovania s Ukraijnou.

Rusko radikálne zníži svoju vojenskú aktivitu na severe Ukrajiny v oblastiach, ktoré sa nachádzajú v blízkosti ukrajinského hlavného mesta Kyjev. Oznámil to v utorok námestník ruského ministra obrany a člen ruskej delegácie Alexandr Fomin po ukrajinsko-ruských rokovaniach v tureckom Istanbule, ktoré ruská delegácia označila za „zmysluplné“. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

„V súvislosti s tým, že rokovanie a prípravy dohody o neutralite a bezjadrovom štatúte Ukrajiny prešli do praktickej fázy… rozhodli sme sa podstatne znížiť vojenskú aktivitu v oblasti Kyjeva a Černihiva,“ uviedol Fomin. Toto rozhodnutie bolo podľa neho prijaté s cieľom zvýšiť vzájomnú dôveru a vytvoriť nevyhnutné podmienky pre ďalšie rokovania.

Fomin zároveň vyzval Ukrajinu, aby „v plnej miere dodržiavala Ženevské konvencie, a to aj pokiaľ ide o humánne zaobchádzanie s vojnovými zajatcami“.

Rozhodnutie Ruskej federácie bolo prijaté s cieľom zvýšiť vzájomnú dôveru a vytvoriť nevyhnutné podmienky pre ďalšie rokovania s Ukraijnou.

Rusko radikálne zníži svoju vojenskú aktivitu na severe Ukrajiny v oblastiach, ktoré sa nachádzajú v blízkosti ukrajinského hlavného mesta Kyjev. Oznámil to v utorok námestník ruského ministra obrany a člen ruskej delegácie Alexandr Fomin po ukrajinsko-ruských rokovaniach v tureckom Istanbule, ktoré ruská delegácia označila za „zmysluplné“. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

„V súvislosti s tým, že rokovanie a prípravy dohody o neutralite a bezjadrovom štatúte Ukrajiny prešli do praktickej fázy… rozhodli sme sa podstatne znížiť vojenskú aktivitu v oblasti Kyjeva a Černihiva,“ uviedol Fomin. Toto rozhodnutie bolo podľa neho prijaté s cieľom zvýšiť vzájomnú dôveru a vytvoriť nevyhnutné podmienky pre ďalšie rokovania.

Fomin zároveň vyzval Ukrajinu, aby „v plnej miere dodržiavala Ženevské konvencie, a to aj pokiaľ ide o humánne zaobchádzanie s vojnovými zajatcami“.

Vedúci ruskej delegácie Vladimir Medinskij povedal, že na rokovaniach prebehla „zmysluplná diskusia“ a že ukrajinské požiadavky budú predložené ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Medinskij okrem toho uviedol, že by sa mohlo uskutočniť i stretnutie Putina s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

„Po dnešnej zmysluplnej diskusii sme sa dohodli a navrhujeme riešenie, podľa ktorého by sa stretnutie hláv štátov mohlo uskutočniť súčasne s parafovaním dohody ministrami zahraničných vecí,“ povedal Medinskij.

„Pod podmienkou rýchlej práce na dohode a nájdenia kompromisu bude možnosť uzatvorenia mieru oveľa bližšie,“ dodal šéf ruskej delegácie vyjednávačov.

Ukrajina žiada Rusko o súhlas s jej možnosťou vstupu do EÚ, vyhlásil šéf ruskej vyjednávacej delegácie

Vedúci ruskej vyjednávacej delegácie Vladimir Medinskij v utorok uviedol, že Ukrajina chce s Ruskom rokovať o možnosti svojho vstupu do Európskej únie za to, že urobí ústupky Moskve. TASR o tom informuje na základe správ agentúry DPA.

V ukrajinskom návrhu sa uvádza, že „Ruská federácia nenamieta proti snahám Ukrajiny v súvislosti so vstupom do Európskej únie“, povedal Medinskij po poslednom kole ukrajinsko-ruských rokovaní, ktoré sa v utorok uskutočnili v tureckom Istanbule.

Kyjev podľa Medinského ponúkol výmenou perspektívu, že sa vzdá svojich nádejí na vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO).

Tento návrh sa však nemá týkať Krymského polostrova a Luhanskej alebo Doneckej oblasti. Rusko totiž požaduje, aby boli uznané ako nezávislé krajiny, píše DPA.

Rusko po ukončení utorkových rokovaní v Turecku uviedlo, že zníži svoju vojenskú aktivitu v blízkosti dvoch ukrajinských miest – Kyjeva a Černihiva. Ruská delegácia okrem toho označila rokovania v Istanbule za „zmysluplné“.

Medinskij však neskôr upozornil na to, že deeskalácia v súvislosti s Kyjevom a Černihivom neznamená prímerie.

„Toto nie je prímerie, ale naša snaha postupne dospieť k deeskalácii konfliktu aspoň v týchto oblastiach… Rozumieme, že v Kyjeve sú ľudia, ktorí musia prijímať rozhodnutia, preto nechceme toto mesto vystavovať ďalšiemu riziku,“ cituje vedúceho ruskej delegácie televízia CNN.

Rusko podľa Medinského spravilo „dva veľké kroky“ smerom k mieru. Ukrajina podľa neho taktiež spravila krok vpred, keď predložila svoje požiadavky písomne. Ruský vyjednávač však dal najavo, že Moskva stále očakáva od Kyjeva viac ústupkov, píše DPA.

Moskva zaútočila na svojho suseda koncom februára po sedem rokov trvajúcej patovej situácii, keď Ukrajina neplnila podmienky Minských dohôd a Rusko nakoniec uznalo donbaské republiky Doneck a Luhansk. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo upraviť postavenie týchto regiónov v rámci ukrajinského štátu.

Rusko teraz požaduje, aby Ukrajina oficiálne deklarovala svoju neutralitu s tým, že nikdy nevstúpi do vojenského bloku NATO pod vedením USA. Kyjev trvá na tom, že ruská ofenzíva nebola vyprovokovaná a odmietol tvrdenia, že plánuje opätovne získať obe republiky vojenskou silou.

Putin Macronovi povedal, že nacionalisti v Mariupole musia zložiť zbrane 

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok v telefonáte francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi povedal, že „nacionalisti“ v ukrajinskom meste Mariupol musia zložiť zbrane. TASR správu prevzala z agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie Kremľa.

Zloženie zbraní je podľa Kremľa potrebné na vyriešenie náročnej humanitárnej situácie v tomto meste na brehu Čierneho mora. „Ukrajinskí nacionalistickí militanti musia prestať klásť odpor a zložiť svoje zbrane,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vo videoprejave v dánskom parlamente ruské obliehanie a útoky v meste Mariupol označil za „zločin proti ľudskosti“.

Zdroj: info.sk / rt.com / trend.sk / topky.sk, infovojna