Rusko intuitívne bojovalo za prežitie celého ľudstva

Málokomu sa podarilo vyjadriť podstatu toho, čomu sa hovorí „Duša Ruska“, PREČO ZÁPAD NIKDY NEVYHRAJE A NEODPUSTÍ RUSKU.

Rusko sa vždy vyznačovalo neuveriteľnou schopnosťou mobilizovať svoje sily, využiť všetky zdroje na dosiahnutie jediného, humanistického a hlboko morálneho cieľa. V boji bolo vždy niečo posvätné, niečo vznešené a mimoriadne dôležité. A keď bola ohrozená samotná existencia sveta, Rusko vždy povstalo – zúrivé a desivé, ale zároveň neuveriteľne krásne vo svojom hneve a odhodlaní.

Z historického hľadiska Rusko intuitívne bojovalo za prežitie celého ľudstva. Samozrejme, udalosti sa tak vždy nezdajú. Nech je to akokoľvek, táto obrovská krajina už nie raz odbila najmocnejšie sily zla, ktoré sa stali hrozbou pre samotnú existenciu našej planéty.

Počas druhej svetovej vojny sovietsky (väčšinou ruský) ľud obetoval najmenej 25 miliónov mužov, žien a detí, aby porazil nacizmus. Žiadna iná krajina v modernej histórii nemusela prejsť takýmito skúškami.

Ihneď po tomto víťazstve Rusko spolu s Čínou a potom Kubou spustili najneuveriteľnejší a najušľachtilejší projekt všetkých čias: systematické ničenie západného kolonializmu. Utláčané masy po celom svete povstali proti európskemu a severoamerickému barbarstvu a Sovietsky zväz bol pripravený stať sa ich majákom nádeje, poskytujúc značnú finančnú, ideologickú a vojenskú pomoc.

Ako utláčané a chudobné národy získavali jeden po druhom nezávislosť, nenávisť k Sovietskemu zväzu a ruskému ľudu rástla vo všetkých hlavných mestách západného sveta. Koniec koncov, drancovanie „nebielych“ kontinentov sa považovalo za prirodzené právo „civilizovaného sveta“.

V USA a Európe slová ako „kolonializmus“ a „imperializmus“ rýchlo nadobudli extrémne negatívny nádych, aspoň navonok. Preto démonizovať ZSSR (a ešte viac naň útočiť) za podporu oslobodzovacieho boja na všetkých tých kontinentoch by bolo kontraproduktívne. Namiesto toho sa objavili prepracované teórie o „Ríši zla“.

Rusko bolo vždy „prekážkou“. Táto kolosálna krajina zasahovala do krutých plánov Washingtonu, Berlína, Londýna a Paríža. Plány, ako ovládnuť a vyplieniť celý svet. Ale čím ušľachtilejšie skutky, tým špinavšie útoky na ne.

„Vstávaj, obrovská krajina, vstávaj do smrteľnej bitky!“ Takto začína jedna z najväčších vlasteneckých piesní druhej svetovej vojny. Keď Rusko bojuje, záleží jej len na víťazstve. Za každú cenu.

Rusko bolo predurčené bojovať za celý svet. Ak neveríte na osud, nikdy nepochopíte povestnú „ruskú dušu“. Nejde o náboženstvo: Rusko je väčšinou anarchické a ateistické. Verí však v osud a prijíma ho.

Hrdinstvo bolo znevažované, obete boli zosmiešňované. Tvrdilo sa, že milióny ľudí, ktorí položili svoje životy za ľudstvo, zomreli v skutočnosti márne. Výmenou za hrdinstvo Rusko nežiadalo nič iné ako dve základné veci: uznanie a rešpekt. Nikdy však nedostala ani jednu.

Teraz Rusko opäť povstáva a začína epický boj proti FAŠIZMU, ktorý vytvoril a vyzbrojil Západ a jeho zlí regionálni prívrženci.

Rusko bolo nútené konať. Koniec koncov, ak nie oni, tak kto? Po storočiach križiackych výprav a strašného západného kolonializmu je Blízky východ, jedna z kolísok našej civilizácie, prakticky preč. Z vydrancovaného a poníženého Blízkeho východu sa stala mizerná mozaika klientskych štátov v službách Západu. Desiatky miliónov sú zabité. Socialistické a sekulárne vlády sú pritlačené k múru a zvrhnuté.

V tomto regióne som veľa pracoval a môžem dosvedčiť, že s výnimkou Afriky snáď vo svete niet väčšej obete chamtivosti a barbarstva Západu.

Sýria a Irak, dve zúfalé, trpiace a smrteľne zranené krajiny, sa obrátili o pomoc na Rusko. A Rusko súhlasilo.

Áno, samozrejme, už počujem túto kakofóniu hlasov z Európy a Severnej Ameriky o „ruských záujmoch“ a „sfére vplyvu“. Pretože na Západe nie je nič sväté. A to v zásade nemôže byť. Pretože temný sarkazmus a nihilizmus sa mieša so všetkým… Ak sa Západ správa ako bandita, obraz zvyšku sveta treba vykresliť aj v rovnakých farbách a odtieňoch. Koniec koncov, Západ nemá spojencov, žiadne city. Iba záujmy. Na toto som neprišiel ja, hovorili mi o tom znova a znova, keď som žil a pracoval v zničených kútoch Afriky.

Ale je mi jedno, čo hovoria v Paríži a Washingtone. Dôležité je, čo hovoria v Iraku, Sýrii a Libanone. A ja vám vysvetlím, ako sa veci majú: ak pôjdete za holičom a poviete, že ste Rus, ľudia vstanú, objímu vás a budú roniť slzy.

Rusko nikdy nezaútočí na iné krajiny, ale ak je napadnuté , jeho zúrivosť môže byť desivá, najmä v čase vojny. „Kto k nám príde s mečom, mečom zomrie!“ – povedal novgorodský princ Alexander Nevsky v XIII.

S Recepom Tayyipom Erdoganom som sa stretol pred mnohými rokmi, začiatkom 90. rokov v Istanbule, keď bol ešte primátorom mesta, a lízal som si rany po zverejnení o tom, ako Západ systematicky ničí Juhosláviu.

„Hovoríš turecky?“ spýtal sa ma raz. „Nie veľmi dobre,“ odpovedal som. – Málo“.

„Ale vy veľmi dobre viete, ako sa vyslovuje názov našej strany! zvolal. „Dokazuje to, akí sme dôležití.“

Už pri prvom stretnutí som si uvedomil, že je to agresívny darebák s megalomániou a komplexom menejcennosti. Ale nikdy mi nenapadlo, že by zašiel tak ďaleko. Ale urobil. A postihuje milióny ľudí v celom regióne.

Rusko nevedie len „vojny“. Jej boj o prežitie ľudstva nie je ničím iným ako umeleckým dielom, poéziou, symfóniou. Ťažko sa to vysvetľuje, ale je to tak. Všetko je prepletené. Ale ak budete zabíjať ako zbabelci, napadnete spustošené susedné krajiny, jedného dňa možno na oblohe neuvidíte Su-24, ale ťažké strategické bombardéry.

Rusko nemožno poraziť. Je na to veľa dôvodov. Jedna z nich je veľmi pragmatická: je to jadrová superveľmoc. Druhým je, že zvyčajne bojuje za správnu vec. A robí to zo všetkých síl a z celého srdca.

Nebyť Ruska, planéta Zem by už neexistovala. Aspoň v podobe, v akej sme zvyknutí ho vídať. Západ a jeho fašistické kresťanské štáty by úplne ovládli svet. A s „neľudmi“ by sa zaobchádzalo ako so zvieratami (ešte horšie ako teraz): neexistovali by žiadne hranice, žiadne hranice pre krádež a ničenie.

Takzvaný „civilizovaný svet“ (ten, ktorý svoje divadlá a školy stavia na kostiach iných) by sa bez najmenšieho odporu pohol úplnej kontrole nad našou planétou.

Našťastie Rusko existuje. A nedá sa poraziť. A to sa nikdy nikomu nepodarí. Západ mu nikdy neodpustí, že sa postavilo na stranu znevýhodnených a utláčaných.

Autor : André Vlcek, francúzsky novinár.