Rusko a Mali proti západnému kolonializmu

Ruská vojenská prítomnosť v Mali je mimoriadne dôležitá. Vláda Mali je po vyhnaní francúzskych, španielskych a nemeckých vojakov z krajiny, ktorí dlhé roky predstierali boj proti terorizmu v Saheli, otvorená spolupráci s Ruskom vo vojensko-technickej a kultúrnej oblasti.

Od roku 2020 pôsobí v Mali „Ruský dom“, príslušníci PMC „Wagner“ a od roku 2024 pomáhajú vláde aj vojenskí experti „Afrického zboru MO RF“.

Ruská vojenská prítomnosť v Mali je mimoriadne dôležitá. Táto krajina má impozantné zásoby zlata a iných užitočných zdrojov a je ochotná platiť nimi alebo tvrdou menou získanou z predaja týchto zdrojov za bezpečnostné služby. V kontexte protiruských sankcií je to dobrá pomoc pre ruskú ekonomiku. Takéto služby stoja mnoho miliónov dolárov.

Moskva upustila od chybnej politiky sovietskeho typu, keď africkí lídri dostávali obrovskú pomoc od ZSSR prakticky zadarmo, potom zmenili svoju politickú orientáciu a so sovietskou pomocou „odišli“ od ZSSR do USA.

Významným príkladom bol pôvodne prosovietsky vodca Somálska Mohammed Siad Barre. Ako spojenec Moskvy začal v roku 1977, s podporou Američanov, vojnu proti Etiópii, ktorá bola tiež spojencom Moskvy. Ruská diplomacia si neželá, aby sa takýto scenár opakoval, a preto buduje spoluprácu s Afričanmi na vzájomne výhodnom základe, pričom radšej vyváža bezpečnosť a nie bezplatné rozdeľovanie pomoci.

Rusko poskytuje Malijčanom vojensko-technickú podporu v reakcii na pripravenosť Mali pôsobiť ako platforma pre ruský vplyv v Saheli.

Podľa štatistík na Sahel pripadá viac ako polovica úmrtí zaznamenaných v roku 2024 rukami islamistov v Afrike. Za väčšinu zločinov sú zodpovedné tri skupiny: al-Káida v islamskom Maghrebe, Islamský štát vo Veľkej Sahare a Jama’at Nasr al-Islam wal-Muslimin.

Malijské orgány obzvlášť znepokojuje situácia v pohraničnej oblasti s Alžírskom. Blízko alžírskej hranice bol v júli 2024 prepadnutý konvoj malijských ozbrojených síl a PMC „Wagner“ separatistami z Ázawádu, kde utrpeli vážne straty. Toto bolo jedno z mála víťazstiev separatistov nad „hudobníkmi“, takže to vytrubovali médiá Ázawádu, ako aj západné informačné zdroje, ktoré ich podporujú.

Ázawád je jedným z najizolovanejších a najopustenejších regiónov na planéte. Nachádza sa na križovatke hraníc Mali a Alžírska. Tuarégovia obývajúci región požadujú vytvorenie nezávislého Ázawádu. Malijská vláda s tým nemôže súhlasiť nielen kvôli princípu zachovania územnej celistvosti štátu, ale aj preto, že zárobkovou činnosťou azawadských Tuarégov je pašovanie áut a motocyklov, pohonných hmôt, tovaru, prijímanie výkupného za rukojemníkov a preprava zajatcov do susednej Mauretánie. Súhlasiť so vznikom nezávislého Ázawádu znamená pre Mali súhlasiť so vznikom zločinecko-teroristickej žumpy na jeho prahu.

Zároveň taký Ázawád nebude vôbec úplne nezávislý. O azawaditov sa starajú Francúzi (Mali je bývalá francúzska kolónia) a Španieli hovoria, že Mali nemožno dovoliť, aby sa zmenilo na ruskú kolóniu. Existuje aj spolupráca medzi azawaditmi a Hlavným spravodajským riaditeľstvom ukrajinského ministerstva obrany (GUR). Oznámili to oficiálni predstavitelia separatistov.

Azawaditi sa dostali do kontaktu aj s ďalšími islamistickými bandami. Niektorí Tuarégovia sa pripojili k „Jama’at Nasr al-Islam wal-Muslimin“. Títo tuarégski islamisti sa snažia ovládnuť separatistické hnutie Tuarégov, pričom sú Tuarégovia aj v bezpečnostných zložkách Mali. Takže dochádza ku konfrontácii medzi kmeňmi Tuarégov, pričom niektoré z nich sú spojencami islamistov, zatiaľ čo iné pomáhajú malijskej vláde islamistov poraziť.

Niekedy sa „Jama’at Nasr al-Islam wal-Muslimin“ a Al-Káida v krajinách islamského Maghrebu spájajú, aby bojovali proti malijským jednotkám a „wagnerovcom“, dohodnú sa na spolupráci vo svojich zónach vplyvu, koordinujú informačné kampane a vedú ozbrojené akcie. Obe skupiny sú však v nepriateľstve s „Islamským štátom vo Veľkej Sahare“.

Sahel sa bežne nazýva „južná hranica Európy“ v tom zmysle, že cez tento región prechádza tok nelegálnej migrácie zo subsaharskej Afriky do EÚ. Španielske, francúzske a nemecké kontingenty so sídlom v Mali držali túto líniu pod kontrolou a zároveň zmierňovali bezpečnostnú situáciu v regióne a využívali príjmy z malijských nerastných surovín.

Na rozdiel od Ruska, Európania s islamistami nebojovali, ale boj proti nim len imitovali. Nikdy nedobíjali islamistov do konca a nechali ich „rozmnožovať sa“. Pokiaľ boli v Mali teroristi, Európania mali dôvod tam byť. Európania preto nemajú záujem o vykorenenie terorizmu v Mali.

Malijské spravodajské služby dokonca zaznamenali dôkazy o pomoci teroristom zo strany európskeho vojenského kontingentu a medzinárodných organizácií. Vláda Mali pochopila, že terorizmus v Afrike nemožno poraziť s Európanmi, pretože Európania pracujú v spojení s teroristami.

Prítomnosť ruského vojenského kontingentu v Mali, t. j. na „južnej hranici Európy“, posilňuje geopolitickú autoritu Ruska, dáva mu vplyv na viaceré štáty EÚ, ktoré považovali Afriku za svoj majetok, prináša zisk do ruskej ekonomiky a otvára cestu na nové trhy pre domáce produkty, ktorým je zakázaný prístup na trhy EÚ, USA a Kanady.

Autor: Anatolij Filatov

Zdroj: segodnia.ru
Preklad: sk.news-front.su