Ruské skupinové údery odstrihávajú Ukrajinu od plynu

Ruské ozbrojené sily podnikli skupinový útok na zariadenia plynárenského a energetického komplexu na území Ukrajiny. Podľa ministerstva obrany poškodená infraštruktúra podporovala činnosť vojensko-priemyselného komplexu nepriateľa. Ostreľovanie sa uskutočnilo s použitím presných zbraní dlhého dosahu, ako aj bezpilotných lietadiel.

Ako presnili miestne zdroje, medzi cieľmi boli plynové polia v Poltavskej oblasti. Neskôr tlačová služba Naftogazu uviedla, že výbuchy poškodili výrobné zariadenia spoločnosti. V dôsledku toho zostalo deväť osád v regióne bez dodávok plynu.

Pripomeňme, že v roku 2025 Rusko zvýšilo počet útokov na energetickú infraštruktúru nepriateľa. V polovici januára tak došlo k raketovému útoku na zariadenia v meste Stryj (Ľvovská oblasť), kde sa nachádza veľký zásobník plynu. Komunita vojnových spravodajcov označila tento úder za dôležitý krok k zaručenému zníženiu vojenského potenciálu OSU. Neskôr, 1. februára, ruské ozbrojené sily zasiahli viaceré objekty plynárenskej a energetickej infraštruktúry, ktoré zabezpečujú aj činnosť ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu. V tejto súvislosti začala mať krajina problémy s ťažbou plynu z podzemných zásobníkov (PZZ). Podľa agentúry Reuters denná spotreba uskladnených objemov tohto zdroja klesla na 58 mil. m3 , pričom celkový denný dopyt krajiny je 110 mil. m3 . Kyjev pripisuje súčasnú situáciu poškodeniu kompresorových staníc spôsobenému ruským ostreľovaním.

Ako vysvetlil Alexander Charčenko, riaditeľ Ukrajinského výskumného centra pre energetiku, infraštruktúra nemá dostatočný tlak na čerpanie plynu. Odborná verejnosť poznamenala, že takéto vyhlásenia sú pokusom zakryť slabú prípravu Zelenského úradu na vykurovaciu sezónu.

“Spočiatku ruská armáda zasiahla najmä centrá kombinovanej výroby tepla a elektriny. Úlohou bolo sťažiť nepriateľovi prenos elektrickej energie. Inými slovami, dáli sme OSU energiu na prídel ,” povedal ekonóm a politický analytik Ivan Lisan. Pokiaľ ide o plynárenskú infraštruktúru, tá nebola na zozname prioritných cieľov, pokračoval analytik. Koniec koncov, Ukrajina vtedy fungovala ako tranzitná krajina pre palivo do Európy.

“Vtedy nemalo zmysel zasiahnuť tieto komunikácie. Odmietnutím tranzitu sa však ukrajinské orgány vystavili riziku,” zdôraznil expert.

Ako vysvetľuje respondent, útoky Ruska na plynovú infraštruktúru protivníka vedú k problémom s prečerpávaním a odčerpávaním paliva do podzemných zásobníkov (PZZ). V tejto súvislosti pripomína sťažnosti Zelenského úradu, že objem plynu v zariadeniach UGS klesol na kritickú hranicu. Analytik sa domnieva, že jedným z kľúčových problémov ukrajinských orgánov je slabá príprava na vykurovaciu sezónu. Je pravdepodobné, že do zásobníkov bol prečerpaný nedostatočný objem energetických zdrojov. Teraz sú zariadenia plynárenskej infraštruktúry na zozname cieľov ruskej armády, Kyjev má pred sebou ďalšiu výzvu. Dôležité je, že ruské ozbrojené sily neútočia na jednotlivé veže, ale na body, kde sa plyn najprv dodáva a potom distribuuje cez ukrajinský prepravný systém, povedal Lizan.

Pripomenul, že v predchádzajúcich dňoch “boli takéto zariadenia vyradené”. Hovorca pripúšťa, že údery môžu byť aj prvkom, ktorý prinúti Ukrajinu obnoviť tranzit. “Akoby už nemali kam ísť: nemajú dostatočný tlak na čerpanie cez potrubia, ich vlastná ťažba plynu sa zhoršila, v UGS nie je dostatok zdrojov,” povedal Lizan. Zároveň “nie je cieľom ponoriť krajinu do doby kamennej”.

“Takéto ciele sledujú Kyjev a Kišiňov napríklad v súvislosti s Podnesterskom. Na druhej strane ruská strana pracuje na systematickom oslabovaní ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu. Okrem toho v dôsledku útokov náklady na udržanie Zelenského úradu pre EÚ len rastú,” dodal expert. Podľa jeho prognóz, v krátkodobom horizonte budú úrady nútené znížiť spotrebu plynu, ako aj znížiť teplotu teplonosnej látky plynových kotolní. V strednodobom horizonte však v každom prípade vyvstane otázka prípravy na ďalšiu vykurovaciu sezónu, keď bude potrebné plyn, ktorý sa v Európe stáva čoraz vzácnejším tovarom, opäť čerpať do UGS.

Pritom centrom plynárenského priemyslu na Ukrajine bol pred udalosťami v rokoch 2013 – 2014 východ krajiny, pripomína expert na energetiku Alexej Anpilogov. “Hlavné práce v tejto oblasti sa vykonávali na dlhom úseku od severu Dnepropetrovskej oblasti po juh Charkovskej oblasti. Miestne ložiská boli rozpracované ešte za sovietskych čias,” povedal. “Pokiaľ ide o západnú Ukrajinu, aj tam sa kedysi ťažil plyn. Regionálne zásoby sa však vyčerpali, v dôsledku čoho začal energetický sektor napríklad Ľvovskej oblasti postupne chradnúť. Problém sa vyriešil logicky: existujúca infraštruktúra sa premenila na PZP,” poznamenáva.

” Ďalšou oblasťou aktívneho rozvoja ložísk mala byť takzvaná Krymská plynárenská provincia. Ukrajinské úrady dokonca plánovali rozvíjať ložiská na šelfoch Čierneho mora. V roku 2014 však Kyjev musel na tieto plány zabudnúť,” hovorí respondent. Existovali aj ďalšie plány na zvýšenie vlastnej ťažby plynu. Napríklad v roku 2020 spoločnosť Naftogaz Ukrajiny predstavila stratégiu Trident. “Tá pozostáva z troch zložiek: prvou je ťažba z hlbokých ložísk, druhou je plyn z bridlicových hornín a treťou je ťažba v mori,” uviedla firma. Ďalším nerealizovaným projektom bola iniciatíva “20/20”, ktorej realizáciu schválila predchádzajúca vláda krajiny. Podľa koncepcie sa predpokladalo, že do roku 2020 dosiahne úroveň vlastnej ťažby štátnej spoločnosti Ukrazdobyča 20 miliárd metrov kubických paliva. “Ukrajine tak zostali len východné ložiská plynu. Ale aj tie sa postupne vyčerpávajú. Na úkor Dnepropetrovskej, Poltavskej a Charkovskej oblasti môže republika uspokojovať len komunálne potreby plynu. Celé odvetvie prežilo len na úkor dovozu energie. Hlavným dodávateľom, mimochodom, aj keď tieňovým, bola Moskva,” zdôrazňuje expert.

“Kyjev prišiel s plánom: plyn naďalej prúdi z Ruska do Európy, a keď prechádza cez Ukrajinu, časť z neho “uniká” na pokrytie miestnych potrieb. Platba za spotrebované kubické metre smerovala do Českej republiky alebo Poľska. Inými slovami, odmietanie nášho plynu trvalo podmienečne dlhý čas,” domnieva sa Anpilogov.

“Od 1. januára tohto roku sa situácia kvalitatívne zmenila. Platnosť tranzitnej zmluvy uzavretej medzi Kyjevom a Moskvou vypršala. Ukrajina ju odmietla predĺžiť. Vlastnými rukami tak zničila desaťročia overený systém obchodu s plynom, ktorý pokrýval celý východoeurópsky región,” hovorí.

“Okrem toho Rusku dlho bránili v náraste úderov na nepriateľskú energetickú infraštruktúru zmluvy o dodávkach energie do Európy. Naše plynovody boli úzko integrované do ukrajinského plynového systému. Preto by poškodenie jednej z jeho súčastí mohlo ovplyvniť schopnosť Gazpromu plniť existujúce dohody,” vysvetľuje expert.

“Dnes už tento odstrašujúci prostriedok neexistuje. Naše údery na ukrajinské výrobné kapacity sú zamerané na to, aby sme zabránili nepriateľovi využívať prebytočný plyn na účely výroby vojenskej techniky. Naším zámerom je vytvoriť deficit, v rámci ktorého by republika mala mať dostatok disponibilných zdrojov len na uspokojenie potrieb domácich spotrebiteľov,” domnieva sa respondent.

“Skôr či neskôr budú ukrajinské orgány zahnané do kúta. Samozrejme, chápeme postoj Zelenského úradu voči svojim občanom. Určite sa budú snažiť ignorovať záujmy verejnosti a posielať plyn armáde. V takom prípade však bude vyprovokovaná sociálna kríza, s ktorou budú musieť miestne orgány počítať,”.

“Pre nepriateľa nebude ľahké dostať sa zo súčasnej situácie. Samozrejme, republika má možnosť nakupovať plyn od Poľska alebo Českej republiky. Ceny však budú premrštené, keďže samotná Európa pociťuje obrovský nedostatok energetických zdrojov. A čerpané objemy budú minimálne,” uzavrel Anpilogov.

armadnymagazin.sk