Ruská jadrová nálož vo vesmíre už nie je len sci-fi scenár, varuje nemecký generál. Berlín chystá lasery aj rušičky

Prípadná jadrová explózia vo vesmíre by nemusela zasiahnuť žiadne mesto, no jej následky by pocítili armády aj civilisti na Zemi. Nemecko preto pripravuje nové vojenské vesmírne kapacity vrátane rušičiek, laserov a vlastnej satelitnej komunikačnej siete.

Nemecký najvyšší vojenský veliteľ pre oblasť vesmíru nevylučuje, že Rusko pracuje na technológii, ktorá by mu umožnila umiestniť jadrovú výbušnú nálož na obežnú dráhu. Generálmajor Michael Traut, veliteľ Vesmírneho veliteľstva Bundeswehru, to povedal v rozhovore pre magazín Politico počas leteckého veľtrhu ILA Berlin.

Podľa Trauta ide o scenár na najvyššom stupni eskalácie, no nie o možnosť, ktorú by bolo možné ignorovať. „Na úplnom vrchole eskalácie existuje podozrenie, že Rusko môže pracovať na technológii, ktorá by umožnila umiestniť jadrové výbušné zariadenie na obežnú dráhu,“ povedal. Na otázku, či takýto vývoj považuje za realistický, odpovedal: „Nemôžem to vylúčiť.“

Výbuch, ktorý by zasiahol každodenný život

Jadrová detonácia vo vesmíre by nevyzerala ako klasický útok na pozemný cieľ. Nešlo by o výbuch nad mestom ani o obraz, ktorý si verejnosť bežne spája s jadrovou vojnou. Jej dôsledky by však mohli byť rozsiahle, pretože moderné spoločnosti sú závislé od satelitov pri komunikácii, navigácii, bankových službách, doprave, predpovedi počasia aj vojenskom zameriavaní cieľov

Traut v rozhovore pre Politico pripomenul americký výškový jadrový test Starfish Prime z roku 1962. Ak by sa podľa neho niečo podobné stalo dnes, následky by zasiahli podstatne hustejšie obsadený orbitálny priestor.

„Ak by sa dnes stalo niečo podobné ako Starfish Prime, až tretina všetkých satelitov na nízkej obežnej dráhe Zeme by mohla v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch prestať fungovať,“ upozornil.

Takýto výpadok by podľa nemeckého veliteľa neznamenal iba stratu služieb. Poškodené alebo zničené satelity by zvýšili množstvo odpadu na obežnej dráhe a mohli by spustiť reťazové zrážky známe ako Kesslerov efekt. Traut varoval, že v krajnom prípade by sa niektoré výšky obežnej dráhy nemuseli dať používať celé desaťročia.

Berlín chce aj vo vesmíre odstrašovať

Varovanie prichádza v čase, keď Nemecko posilňuje úlohu vesmíru vo svojej obrannej politike. Nová nemecká stratégia vesmírnej bezpečnosti počíta nielen s ochranou vlastného a spojeneckého prístupu do vesmíru, ale aj so schopnosťou obmedziť protivníka pri využívaní jeho vesmírnych systémov.

Podľa Trauta sa hrozby vo vesmíre v posledných rokoch výrazne rozšírili. Nejde len o teoretické scenáre, ale aj o každodenné rušenie signálu či zásahy laserov. Ako príklad uviedol rušenie GPS v oblasti Baltského mora, ktoré podľa neho ovplyvňuje civilné letectvo aj námornú dopravu.

Nemecká odpoveď preto podľa veliteľa Bundeswehru nemá byť iba obranná. „Do arény nevstupujete len so štítom,“ povedal Traut. „Fungujúce odstrašenie má vždy aktívnu, ofenzívnu zložku,“ dodal. Zároveň zdôraznil, že ofenzívne schopnosti nemajú znamenať agresívny prístup, ale schopnosť prevziať iniciatívu v prípade konfliktu.

Berlín preto plánuje obstarať nekinetické systémy, teda prostriedky, ktoré nemusia fyzicky ničiť cieľ. Politico v tejto súvislosti spomína rušičky, lasery, inšpekčné satelity a v dlhšom horizonte aj vesmírne lietadlá. Tie by mohli slúžiť na ochranu nemeckých satelitov, kontrolu systémov protivníka a v prípade potreby aj na zásah proti nim. Cieľom pritom nemusia byť iba satelity priamo na obežnej dráhe, ale aj pozemná infraštruktúra, bez ktorej vesmírne systémy nefungujú.

Vlastná satelitná sieť aj pre partnerov

Súčasťou nemeckých plánov je aj vlastná vojenská satelitná komunikačná sieť SATCOMBw 4. Má reagovať na rastúcu potrebu bezpečného spojenia pre Bundeswehr a zároveň posilniť európsku odolnosť v prípade krízy.

Traut odmietol, že by nemecký systém mal konkurovať európskej konštelácii IRIS². Podľa neho má ísť skôr o doplnok, ktorý odľahčí kapacity systému Európskej únie a nechá viac priestoru ďalším používateľom. Nemecko chce zároveň do budúcej siete zapojiť čo najviac európskych partnerov, najmä štáty, ktoré si vlastnú satelitnú konšteláciu nemôžu alebo nechcú budovať samostatne.

ta3.com/skspravy