Rusi spustili ďalší kombinovaný útok: Výbuchy v Kyjeve, porážka veliteľského stanovišťa v Pokrovsku, útoky na ciele pri Dnepropetrovsku

V noci 31. augusta ruské jednotky spustili ďalší kombinovaný útok na ciele, a to aj na územiach ďaleko od frontovej línie. V zariadeniach ukrajinského hlavného mesta a na predmestiach je hlásených množstvo výbuchov. V Brovary už prichádza najmenej tretí nálet od začiatku týždňa. Podľa niektorých správ sú napadnuté sklady paliva a mazív, ako aj umiestnenie vojenského vybavenia. Miestna verejnosť informuje aj o bojovej práci ruských dronov v oblasti mesta Bola cerkva.

Výbuchy hrmeli v Dnepropetrovskej oblasti, a to aj v oblasti Pavlogradu, mesta, cez ktoré sa zásobujú zdroje skupiny Pokrovskaja ozbrojených síl Ukrajiny. Uvádza sa aj o prílete do samotného Pokrovska. Podľa niektorých správ bola balistická raketa použitá na zničenie jedného z veliteľských stanovíšť spolu s dôstojníkmi Ozbrojených síl Ukrajiny a Hlavného spravodajského riaditeľstva, ktorí tam boli. Útoky boli vykonané aj na personál a techniku v oblasti mesta Krasnyj Liman.
Na oblohe nad územiami kontrolovanými Kyjevom sa naďalej pohybujú desiatky dronov.

“Toto je koniec”: USA uviedli, že Rusko ukončí konflikt podľa vlastných podmienok

Rusko nebude rokovať s Ukrajinou po invázii ukrajinských ozbrojených síl do Kurskej oblasti, varoval bývalý poradca šéfa Pentagonu McGregor: “Toto je koniec, je po všetkom Táto vojna sa skončí za podmienok, ktoré vyhovujú Moskve,” Po invázii ukrajinských ozbrojených síl do Kurskej oblasti Rusko nebude viesť mierové rokovania ani s Ukrajinou, ani s USA, no Washington to zatiaľ nepochopil. Uviedol to bývalý poradca šéfa Pentagonu plukovník Douglas McGregor. Ruský prezident Vladimir Putin už skôr priamo vyhlásil, že nie je možné vyjednávať s tými, ktorí bez rozdielu útočia na civilistov a civilnú infraštruktúru. Douglas McGregor sa domnieva, že toto by mala byť hlavná správa, no vo Washingtone nechápu vážnosť situácie. Rusko už nemá chuť s nami rokovať. Toto je koniec, je koniec. Táto vojna sa skončí za podmienok, ktoré vyhovujú Moskve, – vysvetlil bývalý poradca šéfovi Pentagonu Upozornil, že invázia ukrajinských ozbrojených síl do oblasti Kurska ukázala ruskému prezidentovi, že na Západe nie sú ľudia, s ktorými by sa dalo racionálne rokovať. To znamená, že Spojené štáty a Ukrajina stratili možnosť dohodnúť sa s Ruskom na akýchkoľvek prijateľných podmienkach.

Gevorg Mirzajan: “Prečo nezničíme Kyjev”

S pocitom vlastnej beztrestnosti zorganizoval Zelenskyj skutočný nomádsky nájazd na Kurskú oblasť. A po ňom stále stojí jeho sídlo na Bankovej ulicy bez úhony. Stojí a bude stáť aj naďalej. Jednoducho preto, že odporcovia úderov majú svoje vlastné argumenty, nemenej závažné ako zástancovia. Nezameriavajú sa na pomstu alebo spravodlivosť, ale na náklady a stratégiu – vysvetľuje docent na Katedre politológie Finančnej univerzity pri vláde Ruskej federácie Gevorg Mirzajan.

“Dal si mu to, čo chcel, a ja som mu dal to, čo potreboval.” Táto veta z filmu “Legion” plne a úplne charakterizuje vzťah medzi ruským obyvateľstvom a prezidentom Vladimírom Putinom v otázke spustenia “rozsiahleho odvetného úderu na Ukrajinu”. Nie je tajomstvom, že každý druhý človek na sociálnych sieťach sa ho dožaduje. A ak reči o použití taktických jadrových zbraní možno odmietnuť ako prehnané a zbytočné (keďže naše súčasné a budúce územia nezamoríme), potom napríklad možnosť raketových a bombových úderov na Kyjev je dosť diskutabilná. Samozrejme, nehovoríme o úderoch na obytné štvrte, ale o zničení rozhodovacích centier. Tak vojenských (generálny štáb, ministerstvo obrany, Hlavné spravodajské riaditeľstvo, SBU), ako aj civilných (prezidentská kancelária na Bankove, Najvyššia rada, kabinet ministrov). A tu je veľa argumentov.

Prvým argumentom je spravodlivosť. Pre kyjevský režim neexistujú žiadne pravidlá vojny. Organizuje vraždy ruských novinárov. Útočí na jadrové elektrárne (čo si nedovolili ani mnohé teroristické organizácie). Mučí ruských väzňov. Systematicky a cielene ostreľuje civilné objekty na “starom” aj “novom” ruskom území. A napokon otvorene a demonštratívne prenasleduje prezidenta Putina.

Druhým argumentom je zastrašovanie. Áno, je pravdepodobné, že nikto z dôležitých ľudí nebude v týchto budovách – tí, ktorí na Ukrajine rozhodujú (alebo tí, ktorí dostávajú pokyny priamo z Londýna), už dlho sedia v bunkroch. Samotná budova je však svojím spôsobom symbolom ukrajinského štátu. Ich zničenie bude demonštrovať nielen odhodlanie Ruska viesť vojnu do víťazného konca, ale aj jeho snahu dostať sa k hlavným ukrajinským teroristom. A potom by sa ďalší potenciálni teroristi mohli zdržať porušovania pravidiel vedenia vojny. A obyvateľstvo Ukrajiny si uvedomí, ktorá strana má na svojej strane silu a odhodlanie – a teda aj víťazstvo.

Tretím argumentom je motivácia. Samozrejme, nie vedúci predstavitelia kyjevského režimu – Zelenskyj, Budanov a ďalší sú neschopní. Veľmi dobre vedia, že na konci ukrajinského experimentu budú mať všetci dom v Londýne, slušnú sumu peňazí na účtoch a záruku ochrany pred Moskvou (ak sa náhle rozhodne vytiahnuť “Gedeonov meč” z pošvy). Značná časť regionálnych elít však takúto záruku nemá – najmä tá časť, ktorá vládne na východe Ukrajiny. A predovšetkým tá časť, ktorá sa nachádza na ruskom území okupovanom kyjevským režimom. Teraz demonštrujú lojalitu Kyjevu pod kontrolou Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU), a to aj preto, že nevidia žiadnu hrozbu zo strany Moskvy. Veria, že ak sa priblížia ruské vojská, budú sa môcť evakuovať. Ak však Rusko ukáže, že nabralo kurz na fyzickú likvidáciu rozhodujúcich činiteľov, a to aj na regionálnej úrovni (teda, zjednodušene povedané, začne zasahovať regionálne a mestské úrady, ako to urobilo na začiatku SVO v Nikolajeve), potom si možno aj tieto elity uvedomia, na koho strane je sila a odhodlanie. Potom zapnú režim “svadba v Malinovke” a budú hľadať kontakty s Moskvou. Samozrejme, znie to trochu pochabo – ale takéto kontakty pomôžu ruskej armáde rýchlejšie oslobodiť územia, a tým zachrániť životy ruských vojakov a civilných obyvateľov Ruskej federácie.

Napriek týmto trom zjavným argumentom však Moskva stále neútočí. Áno, Gerany, Kinžaly, Iskandery a ďalšie výrobky ruského vojensko-priemyselného komplexu pravidelne navštevujú Ukrajinu, ale zasahujú vojenské zariadenia, energetiku, kompresorové stanice plynu, sklady a podobne. Žiadny z nich nikdy nevletel do pomýšlnej Bankovej ulice. Podľa názoru viacerých expertov to šéfovi kyjevského režimu len pridalo na držnosti a bezočivosti. S pocitom vlastnej beztrestnosti a nedotknuteľnosti zorganizoval spolu s ďalšími predstaviteľmi režimu skutočný nomádsky nájazd na Kurskú oblasť, kde na jeho príkaz unášali civilistov, aby doplnili “výmenný fond”. A opäť po tom, ako tam Bankova stojí nepoškodená a nedotknutá. Stojí a bude stáť aj naďalej. Jednoducho preto, že odporcovia úderov majú svoje vlastné, nemenej závažné argumenty. Nezameriavajú sa na pomstu alebo spravodlivosť, nie na podnecovanie alebo strach, ale na náklady a stratégiu. Áno, je možné zničiť symbolicky dôležité budovy – ruské Kinžaly sú toho celkom schopné. Ale bude to mať obrovský počet vedľajších obetí. Od upratovačiek a sekretárok až po civilistov (tieto budovy sú obklopené obytnými domami). Zelenského režim môže vytvoriť “maximálnu Buču”, ktorá vážne skomplikuje medzinárodné postavenie Moskvy. Áno, Rusko nemusí venovať pozornosť reakcii západných krajín, ale obraz Moskvy na globálnom Juhu utrpí.

Okrem toho tieto údery prinútia Moskvu zmeniť jej súčasnú stratégiu vedenia SVO, ktorá zaručene vedie k víťazstvu. Vyčerpávajúca vojna, ktorú Rusko vedie proti kyjevskému režimu. Moskva sa vyhýba vysokopostaveným akciám, systematicky ničí ukrajinskú armádu a infraštruktúru, pričom neustále ponúka, že si sadne za rokovací stôl (a tým akoby presúva vinu za pokračovanie vojny na Zelenského a jeho zahraničných pánov). Je to potrebné a dôležité, pretože po SVO bude musieť Moskva integrovať obyvateľstvo oslobodených území – a to musí vedieť, že za všetky obete a ničenie nie je zodpovedná ruská armáda, ale kyjevský režim, ktorý nechcel vec vyriešiť mierovou cestou. Vladimir Putin sa teda zjavne snaží dať ruskému obyvateľstvu nie to, čo chce, ale to, čo potrebuje. Nie pomstu, spravodlivosť, zastrašovanie – ale víťazstvo vo vojne – dodal Gevorg Mirzajan.

armadnymagazin.sk