Rubio si podal Nemcov: Toto nie je demokracia – je to tyrania v prestrojení! Nemecko opätuje útok

Nemecko práve dalo svojej tajnej agentúre nové právomoci na sledovanie opozície! Skonštatoval to americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v reakcii za označenie AfD za extrémistickú skupinu. Nemecko odpovedá. Zdá sa však, že nemecká vláda sa bojí popularity AfD ako čert kríža.

Nemecko by malo zmeniť kurz

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí reagovalo na kritiku amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia. Ten totiž riadne skritizoval rozhodnutie Nemecka označiť pravicovú stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD) za „potvrdenú pravicovú extrémistickú skupinu“.

Rubio sa vyjadril na portáli X a napísal: „Nemecko práve dalo svojej tajnej agentúre nové právomoci na sledovanie opozície. To nie je demokracia – je to tyrania v prestrojení. Skutočne extrémistická nie je populárna AfD – ktorá v nedávnych voľbách skončila druhá – ale skôr smrteľná imigračná politika establišmentu v oblasti otvorených hraníc, ktorej sa AfD stavia na odpor.“

„Nemecko by malo zmeniť kurz,“ uviedol ešte Rubio.

Nemecká tajná služba označila AfD za extrémistov

V reakcii na X sa nemecké ministerstvo zahraničných vecí postavilo proti americkému ministrovi zahraničných vecí a vyhlásilo: „Toto je demokracia. Toto rozhodnutie je výsledkom dôkladného a nezávislého vyšetrovania na ochranu našej ústavy a právneho štátu. Konečné slovo budú mať nezávislé súdy. Z našej histórie sme sa poučili, že pravicový extrémizmus treba zastaviť.“

Nemecká reakcia na Rubia prichádza po tom, čo nemecká domáca spravodajská služba, Federálny úrad pre ochranu ústavy (BfV), v piatok označila AfD za „potvrdenú pravicovú extrémistickú“ silu.

Podľa BfV sú xenofóbne postoje AfD založené na „chápaní nemeckej identity založenom na etnickom pôvode“ „nezlučiteľné so základným slobodným demokratickým poriadkom“, ako ho uvádza ústava krajiny, informuje The Guardian.

Špionážna agentúra dodala, že AfD „sa snaží vylúčiť určité skupiny obyvateľstva z rovnocennej účasti na živote spoločnosti, vystaviť ich protiústavnému nerovnému zaobchádzaniu a tým im prideliť právne znehodnotený status“.

Establišment sa bojí nastupujúcej sily AfD

Počas februárových všeobecných volieb v Nemecku získala AfD približne 21 % hlasov a skončila druhá. V prieskume verejnej mienky zo začiatku apríla prvýkrát v histórii figurovala na prvom mieste so ziskom 25 percent hlasov pred konzervatívnym blokom CDU/CSU. Podpora pre nastupujúcu vládu totiž naďalej klesá.

Nemecký ľud vyjadril svoj verdikt o novej nemeckej vláde ešte predtým, ako sa ujala úradu. Keď dediční „konzervatívci“ opúšťajú svoje predvolebné sľuby o hraničných kontrolách a idú do postele s ľavicou, prieskumy ukazujú, že opäť klesajú.

Zakážu AfD kandidovať v budúcich voľbách tak, ako sa o to pokúšajú u francúzskej nacionalistky Marine Le Penovej a rumunského kandidáta na prezidenta v minuloročných voľbách Călina Georgescu?

Dokonca sa niektoré nemecké spolkové krajiny snažia zakázať členom AfD slúžiť ako policajti alebo štátni zamestnanci. Vedúci predstavitelia spolkových krajín Hesensko a Bavorsko oznámili, že preskúmajú, či zakážu štátnym zamestnancom vrátane príslušníkov polície členstvo v strane Alternatíva pre Nemecko, ktorá bojuje proti masovej migrácii, informujú noviny Bild.

Tento krok umožní štátu zintenzívniť dohľad nad stranou AfD vrátane využívania informátorov a odpočúvania straníckej komunikácie. Vláda už stranu špehovala po tom, čo ju BfV predtým označila za „podozrivú“ extrémistickú.

Zvýšenie klasifikácie bolo politikmi establišmentu vnímané ako ospravedlnenie pre postih členov AfD, ktorí pôsobia ako vládni zamestnanci. Objavili sa aj návrhy, aby sa po rozhodnutí BfV podnikli iniciatívy na úplný zákaz AfD.

hlavnydennik.sk