RTVS to vážne? Jedenásť minút glorifikácie štátu, z ktorého Slováci dvakrát odišli?

Antislovenská politika skončila, médiá, vrátane verejnoprávnych, v antislovenskom obsahu však pokračujú.

Chápem nostalgiu na bývalé Česko-Slovensko, kde veľké „S“ však ostalo po väčšinu éry len na Pittsburskej zmluve, o ktorej jeden zo „zakladateľov“ spoločného štátu – T.G.Masaryk vyhlásil, že vraj bola „falsum“ a to určilo notový zápis spolužitia na dlhé desaťročia.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Avšak to, čo predviedli Správy RTVS 28.októbra, to bola čistá verejná jednostranná propaganda, bez kritických faktov a bez názorového oponenta voči glorifikačnej dramaturgii,

čo je už vážny prehrešok média verejnej služby, pretože má v spravodajstve dodržať aj zásadu objektívnosti a vyváženosti, čo znamená dať hlas aj „druhej strane“, čo sa nestalo.

A tak musím aspoň takto alternovať objektivitu faktov. Už rok po vzniku spoločného štátu bez spojovníka vznikla síce prvá univerzita, ale pomenovali ju po Komenskom” a učili na jej prevažne českí profesori.

Ako to bolo so začiatkami Slovenského národného divadla?

Asi tak, že v roku 1919 poverili Družstvo SND založením SND a to tak, že Družstvo SND uzavrelo zmluvu s riaditeľom Východočeskej spoločnosti Bedřichem Jeřábkem a bol to jeho operný a činoherný súbor, ktorý v roku 1920 začal prevádzku všetkých troch súborov SND a to tak, že Opera SND začala svoju činnosť inscenáciou českej opery Hubička od skladateľa Bedřicha Smetanu.

No a o deň neskôr činoherný súbor SND uviedol hru Aloisa a Viléma Mrštíkovcov Mariša… Horšie to bolo už len v októbri po roku 1948 pri „Mesiaci sovietskeho filmu“…

Všetko má v živote svoje plusy, aj mínusy

Podľa tohto šotu to ale bola len prechádzka ružovou záhradou – nebolo slovenské vysťahovalectvo, nebola nezamestnanosť Slovákov, ani zamestnávanie českých úradníkov na Slovensku, od nás do Čiech sa nepremiestnili najlepšie fabriky z éry Uhorska, nezatvorili nám bratia Česi Andreja Hlinku, ani „buržoáznych nacionalistov“, ani nepopravovali „klérofašistov“, ani barón rulety nedal zostreliť Štefánika… ktorého urobili “ministrom vojny”, ktorá skončila… akoby neboli zlikvidované ani tie „zlé“ slovenské zbrojovky po roku 1990, ktorých výrobky okamžite začali vyrábať tie české… a nedozvedeli sme sa, prečo nebol Alweg v Tatrách, na ktorý Slováci vyzbierali 5 miliónov korún v zbierke, ktorá sa záhadne “stratila”, ale zrazu bolo metro v Prahe…

Ono to totiž nebola vždy len idylka, veď preto sme nakoniec bratom Čechom z tohto štátneho útvaru dvakrát odišli, lebo to bolo len „Veľké Česko“ so slovenskými Tatrami pre českých turistov.

Na upresnenie, druhýkrát to nebolo nijaké „rozdelenie“, ani odchod, ale ústavná dohoda o „zániku“ tohto spoločného experimentu. Nepochybne spolužitie malo aj svoje plusy, ale čas sa jednoducho naplnil a Slováci si chceli spravovať svoje veci verejné už podľa svojho naturelu.

Hrdosť robí lepšie vzťahy ako servilnosť

Možno práve preto máme teraz lepšie vzťahy ako v bývalom spoločnom štáte. Rád sa poprechádzam po Prahe, ešte radšej chodím na južnú Moravu a keď hrajú Česi finále v hokeji, tak držím im, lebo my sme tam už roky rokúce neboli.. Ale…

Vzhľadom na vrásky zo spolužitia sa mi zdá tých 11 minút propagandy na vznik ČSR v hlavnej spravodajskej relácii dosť veľký úlet, ktorý okorenila ešte aj slovakizovaná čeština vyslanej redaktorky z Prahy, ktorá okrem prízvuku dala aj nejaké tie bohemizmy a dokonca české slová…

Analógia so vznikom SR

Nepamätám sa však, že by 1. januára, na hlavný štátny sviatok Slovenskej republiky verejnoprávna RTVS mala tak obsiahly a ešte k tomu aj pozitívne propagandistický šot.

1.januára 2023, keď SR oslavovala 30. výročie boli k tejto udalosti dva nosné spravodajské šoty. Prvý s dĺžkou 3 min 53 sek a druhý 2 nim 44 sek. Spolu: 6 min 37 sekúnd. Bola k tomu aj publicistika, ale nie k meritu vzniku a navyše to bolo okrúhle 30. výročie!

Rok predtým (2022) hlavný spravodajský šot k vzniku Slovenskej republiky trval v spravodajstve RTVS len 2 min 24 sekúnd!

Takže takto sa nám tu žije v mediálnom a vraj verejnom éteri, kde by médium verejnej služby malo na 1.mieste slúžiť Slovenskej republike a slovenskému (štátotvornému) národu a prispievať k prehlbovaniu národnej hrdosti a identity na relatívne stále mladý štát.

Rafael Rafaj

O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vlastenec, autor, publicista, šéfredaktor, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá.

Ilustračné foto: Správy RTVS/screenshot

facebook/skspravy.sk