VIDEO: Ruský prezident Vladimir Putin navrhuje, aby Ukrajina prešla pod dočasnú správu OSN a usporiadala voľby.

Situácia je podľa neho na fronte taká, že ruská armáda môže na celej kontaktnej línii ukrajinských vojakov čoskoro doraziť. Ukrajinský ľud by podľa neho „mal sám pochopiť, čo sa deje“. Prezident Vladimir Putin vyhlásil, že ruské sily naberajú na sile na celej línii kontaktu a čoskoro by mohli „doraziť“ ukrajinskú armádu, pričom komentoval pokusy európskych podporovateľov Kyjeva zmariť diplomatické riešenie konfliktu. Rusko má podľa neho na ukrajinskom fronte „strategickú iniciatívu“a konflikt sa dostáva do bodu obratu.

Ruský prezident Vladimir Putin navrhuje, aby Ukrajina prešla pod „dočasnú správu“ Organizácie Spojených národov s cieľom usporiadať na jej území „demokratické“ voľby, aby tak o mierovej dohode bolo možné rokovať už s novým vedením.

Putin navrhuje, aby sa takýto scenár zvážil ako jedna z možností. „Takáto praktika už existuje, pričom v zásade sa, samozrejme, dá diskutovať o možnosti dočasnej správy OSN so Spojenými štátmi, európskymi krajinami a samozrejme, aj s našimi partnermi a priateľmi,“ povedal Putin počas štvrtkového stretnutia s ruskými vojakmi na základni jadrových ponoriek v Archangeľsku, ktoré sú vybavené hypersonickými raketami Zircon. Putin zopakoval, že Moskva sa vždy snažila vyriešiť konflikt diplomatickou cestou, ale zo strany Západu sa stretla s klamstvom a obštrukciami – najprv v prípade neúspešných dohôd z Minska a potom počas mierových rokovaní v Istanbule v roku 2022.

„Ich európski manipulátori… presvedčili ukrajinské vedenie, že musí pokračovať v ozbrojenom odpore, v podstate do posledného Ukrajinca, s cieľom spôsobiť Rusku strategickú porážku,“ povedal.

Putin obvinil západných lídrov – konkrétne bývalého britského premiéra Borisa Johnsona – z podceňovania odhodlania Ruska a varoval, že vojenské kapacity krajiny by sa nemali brať na ľahkú váhu.

„Asi zabudol, že existujú ľudia ako vy – a zbrane ako vaša ponorka,“ povedal Putin posádke námornej lode. „Zrejme zabudol, alebo možno jednoducho nechápe, akú je ruský ľud.“

Cieľom je podľa jeho slov, aby sa na Ukrajine konali demokratické voľby, vďaka ktorým sa následne k moci dostane vláda schopná konať v prospech mierovej dohody. „Potom začneme rokovania o mierovej dohode, podpíšeme legitímne dokumenty, ktoré budú uznané na celom svete a budú bezpečné a stabilné,“ dodal ruský prezident, ktorého režim sa, ako píše DPA, dlhodobo snaží zdiskreditovať legitimitu vlády ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Zelenského riadne funkčné obdobie v úrade prezidenta sa skončilo v máji 2024. Z dôvodu stanného práva, ktoré platí na Ukrajine už viac ako tri roky – od vtedy, ako ju napadlo Rusko – však nie je možné usporiadať na území tejto krajiny spravodlivé voľby. Ukrajinský parlament zároveň prijal vo februári drvivou väčšinou hlasov rezolúciu potvrdzujúcu legitimitu zotrvania Zelenského v úrade.

Šéf Kremľa vo štvrtok tiež zopakoval, že Rusko by uprednostnilo mierové riešenie vojny, avšak „nie na svoj úkor“. Dodal, že je v tejto veci ochotný rokovať aj s Európanmi, zdôraznil však, že Rusko sa nenechá oklamať.

Rusko má na ukrajinskom fronte „strategickú iniciatívu“a konflikt sa dostáva do bodu obratu

Ruský prezident uviedol, že konflikt sa dostáva do bodu obratu, a vyjadril dôveru vo výsledok, pričom poznamenal, že „na celej línii bojového nasadenia majú naše jednotky strategickú iniciatívu“ a ukrajinské jednotky by mohli „doraziť“.

„Existujú dôvody veriť, že ich dorazíme,“ vyhlásil šéf Kremľa. Ukrajinský ľud by podľa Putina „mal sám pochopiť, čo sa deje“.

Putin napriek ostrým vyjadreniam zopakoval, že Rusko je naďalej otvorené mierovým rokovaniam – pokiaľ sa budú riešiť hlavné príčiny konfliktu.

„Sme za riešenie týchto otázok mierovými prostriedkami… Ale základné príčiny musia byť odstránené. Musíme zabezpečiť bezpečnosť Ruska na dlhú historickú perspektívu,“ povedal.

Zároveň povedal, že v súvislosti s úsilím o ukončení konfliktu by mohli byť partnermi na spoluprácu okrem Spojených štátov aj Čína, India, Brazília, Južná Afrika, Severná Kórea a všetky krajiny zoskupenia BRICS, píše agentúra Jonhap.

Počas štvrtkového stretnutia s ruskými vojakmi na základni jadrových ponoriek v Archangeľsku Putin navrhol, aby Ukrajina prešla pod „dočasnú správu“ Organizácie Spojených národov s cieľom usporiadať na jej území „demokratické“ voľby, aby tak o mierovej dohode bolo možné rokovať už s novým vedením.

Putin tvrdí, že myšlienka prechodnej správy „bola už niekoľkokrát použitá“ v rámci OSN, pričom pripomenul najmä prípad Východného Timoru v roku 1999, píše AFP.

Ruský prezident sa tak vyjadril po tom, čo sa európski lídri v rámci tzv. koalície ochotných vo štvrtok stretli v Paríži s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý hostil summit, povedal, že Francúzsko a Británia pripravujú plány na vytvorenie „uisťovacích síl“ na Ukrajine po ukončení bojov.

Členovia takýchto síl podľa Macrona nebudú mierovými silami nasadenými na frontovej línii ani žiadnou náhradou ukrajinskej armády. Ich cieľom bude odradiť Rusko od ďalšej agresie.

Putin oznámil posilnenie vojenskej prítomnosti Ruska v Arktíde, Trumpove vyjadrenia o prevzatí Grónska od Dánska by mali byť podľa neho vnímané vážne

Prezident Vladimir Putin oznámil plány na zvýšenie ruskej vojenskej prítomnosti v Arktíde. Vo štvrtok na Medzinárodnom arktickom fóre v Murmansku vyzval ruskú vládu, aby urýchlila výstavbu a obnovu posádkových miest za severným polárnym kruhom.

„Súvisí to, samozrejme, s posilnením našej vojenskej zložky v regióne. Počet vojakov tu bude rásť,“ povedal. Zdôraznil tiež potrebu Ruska presadzovať svoje práva v Arktíde a obvinil NATO, že región vníma ako potenciálne bojisko.

„Samozrejme, znepokojuje nás fakt, že krajiny NATO čoraz viac identifikujú ďaleký sever ako predmostie pre možné konflikty a nacvičujú použitie armády v rámci tamojších podmienok,“ povedal.

Upozornil, že tam budú nasadené aj jednotky NATO z Fínska a Švédska, „s ktorým sme donedávna nemali žiadne problémy.“

Fínsko a Švédsko vstúpili do NATO v obavách o vlastnú bezpečnosť po rozsiahlej ruskej invázii na Ukrajinu z februára 2022. Napriek varovným vyjadreniam o NATO Putin trval na tom, že Rusko nepredstavuje hrozbu. „Rusko nikoho neohrozuje,“ povedal.

Plány administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa na ovládnutie Grónska považuje Putin za seriózne a za súčasť geopolitickej súťaže v Arktíde.

„Je zrejmé, že úloha a význam Arktídy pre Rusko a zvyšok sveta rastú. Žiaľ, zintenzívnila sa aj geopolitická súťaž a boj o získanie pozícií v regióne. Všetci dobre vedia o plánoch USA vzniesť nárok na Grónsko,“ povedal Putin na Arktickom fóre v severoruskom meste Murmansk.

„Hovoríme o vážnych plánoch americkej strany v súvislosti s Grónskom. Tieto plány majú dlhodobé historické korene,“ uviedol ruský prezident. „Bolo by nesprávne predpokladať, že ide len o akúsi extravagantnú rétoriku novej americkej administratívy. Nič také,“ dodal.

Trump už dlhší čas hovorí o prevzatí kontroly nad Grónskom, ktoré je autonómnou súčasťou Dánska. Na uskutočnenie tohto zámeru dokonca nevylúčil ani použitie sily. Často to odôvodňuje národnou a medzinárodnou bezpečnosťou.

Grónsko má strategický význam a Spojené štáty tam majú vojenskú základňu. Podľa prieskumov väčšina Grónčanov podporuje nezávislosť od Dánska, ale neželajú si byť súčasťou USA.

Tento týždeň navštívi americkú základňu Pituffik na severozápade Grónska delegácia na čele s viceprezidentom J. D. Vanceom. Pôvodne mala v Grónsku navštíviť pamiatky a pozrieť si preteky psích záprahov v meste Sisimiut. Program zrušili po kritike zo strany dánskej aj grónskej vlády.

Zdroj: hnonline.sk (1), (2) / rt.com / topky.sk / pluska.sk / kremlin.ru / YouTube / InfoVojna