Elektrický pôvod vzniku hrudiek zlata

Napodiv, stále nie je jasné pochopenie mechanizmu, ktorým sa tvoria nugety – hrudky drahých kovov. Vedci skúšajú rôzne spôsoby vzniku hrudiek zlata. Snažia sa zapojiť baktérie, ktoré obnovujú zlato zo sulfidov a fúziu zŕn zlatého piesku a extrakciu zlata z podzemného roztoku niekde v oblasti, kde vystupuje na povrch.

Ale všetky tieto pokusy boli nevydarené, pretože štruktúra nugetov hovorí sama za seba: vznikajú vo vrstvách zeme pri vysokých teplotách. Ale ako? Vedci sa domnievajú, že zlato sa pravdepodobne zráža z tekutín horúcej podzemnej vody a na procese sa podieľajú aj tekutiny CO2, ktoré menia teplotu a tlak. Vo všeobecnosti je tento proces zložitý, ale napokon tiež vyvoláva pochybnosti, že množstvo nugetov nezodpovedá pomalému zrážaniu kovu zo zriedených roztokov.

Austrálski geochemici pod vedením Christophera R. Voiseyho z melbournskej Monash University uskutočnili elegantný experiment, ktorý by mohol odhaliť určité tajomstvo zlatých nugetov. Ich myšlienkový pochod bol nasledovný. Nugety sú zvyčajne spojené so zlatými žilami, ktoré prechádzajú cez kremeň. A kremeň má pozoruhodnú vlastnosť – produkuje piezoelektrinu, to znamená, že pri údere blesku vzniká v kremeni elektrické pole. Táto elektrina môže obnoviť zlaté ióny nachádzajúce sa v kvapaline, ktorá vypĺňa dutiny vo vnútri kremennej horniny. A táto kremenná hornina vydržala nespočetné množstvo úderov v priebehu miliárd rokov – pri každom zemetrasení.

Aby otestovali svoje nápady, výskumníci zostavili zostavu, v ktorej bol na povrch kremeňa umiestnený roztok hydrogéntetrachlóraurátu (HAuCl4) v slanej vode. A po dopade na kremeň, ktorý spôsobil piezoelektrický výboj, sa na ňom objavili čiastočky zlata. Boli malé, s veľkosťou mikrónov, takže išlo skôr o zrnká piesku ako o nugety. Ale samozrejme, aj inštalácia nebola v geologickom meradle (Nature Geoscience).

Chemické a inžinierske správy (C&EN) American Chemical Society zhodnotili rok 2024 v chémii a zostavili zoznam najzaujímavejších článkov publikovaných vo vedeckých časopisoch v roku 2024. Jedna z týchto prác bola opísaná vyššie.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info