Reálny obraz NATO

Militarizovaním Ukrajinskej krízy Rusko vystavilo na obdiv absolútnu vojenskú impotentnosť NATO. V prvom rade a hlavne, po strkaní návnady menom členstvo v NATO pod nos Ukrajine po celých predošlých štrnásť rokov, NATO bolo nútené priznať/pripustiť, že by nebolo schopné prísť na obranu Ukrajiny v prípade akejkoľvek Ruskej vojenskej invázie, pretože Článok 5 Zmluvy o NATO umožňuje nasadenie kolektívnej obrany pre členov NATO, čo Ukrajina nie je.

Navyše, tie “masívne” ekonomické sankcie, ktoré NATO sľúbilo „vypustiť ako náhražku vojenskej odvety“ sa ukázali byť rovnako impotentné ako tá vojenská sila  NATO. Napriek všetkému, čo to politické vedenie NATO a USA môže povedať v opačnom zmysle, neexistuje žiadna jednotnosť zámerov ak by išlo o nasadenie sancií proti Rusku v prípade vojenského vstupu na Ukrajinu.

Skrátka, akýkoľvek balík, ktorý by cielil na Ruskú energiu a/alebo prístup ku bankovým inštitúciám, poškodí Európu oveľa viac ako Rusko. Zatiaľčo USA stále tlačí  Európu, a zvlášť Nemecko, aby „sa už odstavilo“ od dodávok Ruskej energie, faktom je, že neexistuje žiadna reálne použiteľná alternatíva ako Ruská energia, a navyše,  Európa si stále viac uvedomuje, že tá pozícia USA sa menej týka Európskej bezpečnosti, a viac akejsi hry USA, ktorou sa pokúša uchmatnúť si Európsky trh pre seba. 

Za normálnych podmienok, USA nemôžu súťažiť s Ruskom v oblasti cien a objemov keď ide o dodávky prírodného plynu. Ak, prostredníctvom sankcií, by USA odrezali Európu od Ruska, tak by potom tie USA boli schopné nasadiť svoje vlastné energetické produkty na Európu, a to za ceny, ktoré by v inom prípade neboli konkurencie schopné. 

NATO si začína uvedomovať

Jednotliví členovia NATO si postupne uvedomujú, resp. prebúdzajú sa do reality, že tá ich organizácia je len o niečo viac ako akýsi impotentný nástroj Americkej globálnej hegemónie. Maďarsko si už uzavrelo s Ruskom svoju vlastnú dohodu o plyne, čím sa postavilo príkazu USA aby vycúvalo. Chorvátsko a Bulharsko sa jasne vyjadrili, že nebudú nasadzovať vojská na podporu predvádzania sa NATO voči Ukrajine.

Turecko vyhlásilo, že vníma Ukrajinskú krízu ako čosi sotva iné ako slabo zamaskovaný pokus zo strany NATO a USA o oslabenie Turecka jeho tlačením do bojovania proti Rusku v Čiernom mori. Ale možno tie najvýrečnejšie momenty prišli, keď tie dve mocnosti NATO, Nemecko a Francúzsko, sa museli postaviť tvárou v tvár  voči realite ich podradenej roly voči USA.

Keď Francúzsky Prezident Emmanual Macron priletel do Ruska aby sa pokúsil vyjednať dohodu ohľadne Ukrajinskej krízy, bol konfrontovaný s realitou, že Rusko nebude vyjednávať s Francúzskom bez toho, aby USA vopred vyjadrili podporu pre pozície predkladané Francúzskym prezidentom. Na USA záleží; na Francúzsku nie.

Podobne, keď bol Nemecký kancelár nútený nemo stáť počas svojej návštevy v Bielom Dome, zatiaľčo U.S. Prezident Joe Biden “sľuboval” že jednostranne zatvorí ten potrubný projekt NordStream 2, pričom dokonca USA nemajú vo veci budovania a riadenia toho potrubia žiadnu pozíciu. Biden vlastne hovoril, že Nemecko nie je o nič viac ako kolónia USA.

Záverečný klinec do rakvy NATO prišiel 4. Februára, keď sa Ruský prezident stretol s Čínskym Prezidentom menom Xi Jinping v rámci otvorenia Zimných OH v Beijingu. Tu títo dvaja lídri vydali spoločné vyhlásenie o 5,000-plus slovách, v ktorom Čína sa postavila svojou váhou za námietky Ruska voči rozšíreniu NATO na Ukrajinu. 

To spoločné Čínsko-Ruské vyhlásenie bola akási de facto deklarácia, že ani Rusko, ani Čína nedovolia, aby US-vedený “na pravidlách založený medzinárodný poriadok – rules based international order” bol pretláčaný Bidenovou administráciou aby bol nasadzovaný bez nejakého odporu. Namiesto toho, tieto dva národy oznámili, že budú sledovať a využívať „na zákone založený medzinárodný poriadok“ – medzinárodné právo – , ktoré čerpá svoju autoritu z Charty Spojených Národov, ako kontrast voči unilaterálnym ipravidlám ktoré slúžia iba záujmom USA a malým blokom s nimi spojených národov. 

Iný svet – A Different World

Svet sa podstatne zmenil. NATO doslovne nemá žiadnu relevantnosť. Jeho posledné gesto vzdoru spočíva v nasadení síl do Východnej Európy, aby podporili obranné schopnosti tej oblasti v súlase s Článkom 5.  Nasadené sily – pár tisíc Amerických výsadkárov, a trošku (a smattering) iných kontingentov z iných národov NATO – nielen že nemôže poraziť Ruského nepriateľa, ale dokonca nedáva ani trošku nejakej odstrašovacej hodnoty, ak by Rusko inklinovalo ku posunutiu svojich mieridiel ďalej od Ukrajiny, k Poľsku a Baltiku. 

Čo si NATO neuvedomuje je, že Rusko nemá žiaden úmysel invázie na Ukrajinu, alebo Východnú Európu. Rusko neurobilo nič viac ako demonštráciu tej prázdnej ulity, ktorou sa NATO stalo, keď podčiarklo aký prázdny je v skutočnosti ten sľub o kolektívnej obrane podľa Článku 5.

V tomto zmysle, človek by mal vnímať súčasné kolo NATO napínania svalov ako moderný ekvivalent tzv. Picketovho Útoku (Picket’s Charge, beznádejný útok) bol by „značkou maximálneho stavu vody“ Trans-Atlantickej aliancie (to tiež pochádza z tej bitky, v ktorej Konfederácia stratila asi 50% vojakov). V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch,  NATO bude tvárou v tvár realite, že Rusko nejde nikoho obsadiť, a že to napínanie svalov ktorému sa NATO teraz venuje, je nielen nepotrebné, ale čo je horšie, dlhodobo neudržateľné. 

Tie trhliny obnažené v „členstve NATO“ keď ide o Ukrajinu sa budú v čase len zväčšovať. Môže trvať roky kým NATO odíde, ale nech sa nikto nedá oblbnúť tým čo sa deje — NATO ako aliancia skončilo. Môj dodatok – a obecenstvo aj tak zíva a odchádza, lebo vie, že žiadna pointa už nebude.

Preklad časti článku autora menom Scott Ritter na The AltWorld.

Ivan Hečko

Slovanské Noviny