Rada pre vysielanie a retransmisiu rieši RTVS pre vystúpenie Čarnogurského, čím deformuje verejnú diskusiu

Preukázateľne jednostranné spravodajské príspevky na RTVS pre hlavnoprúdové médiá či RVR zjavne problémom nie sú, ale ako-tak vyvážená relácia, v ktorej zaznie aj proruský názor (hoci v menšine), je zrazu veľkým problémom.

Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) začala správne konanie voči RTVS v súvislosti s tým, že v relácii Správy a komentárevystúpil Ján Čarnogurský. Relácia mala porušiť zásadu objektívnosti a nestrannosti vysielania, keďže prorusky orientovaný Čarnogurský v nej údajne hovoril bez kritických otázok moderátorky či priameho diskusného oponenta. Uvedený podnet zaváňa skôr snahou vytesniť určitý typ názorov z verejnej diskusie, než úprimnou snahou zabezpečiť objektivitu vysielania.

Zhodnotenie

Podrobnejšiu analýzu uvádzame nižšie, ale jednoznačne možno povedať, že otázky moderátorky neboli nekritické a v relácii vystúpili so zhruba rovnakým priestorom traja hostia, pričom dvaja boli skôr prozápadní a jeden proruský. Hovoriť o porušení princípu objektivity v prospech proruských naratívov je preto úplne nemiestne.

Diskusie v médiách sú často jednostranné, čo ukázal aj nedávny výskum Tomáša Profanta (v diskusiách na tému médií). Je preto pozitívne a veľmi vítané, ak sa do vysielania verejnoprávnej televízie dostanú rôznorodé názory (hoci aj kontroverzné), čo pomáha vyváženejšej verejnej diskusii. Vo verejnoprávnych médiách by to mala byť samozrejmosť, no nie je.

Napríklad 3. marca 2022 odvysielala RTVS v rámci hlavných správ reportáž o blokovaní webov zo strany NBÚ, kde dostali priestor iba dvaja „bojovníci proti dezinformáciám“, navyše zamestnaní štátom, avšak žiadny nezávislý odborník ani nikto s kritickým názorom na uvedený krok.

V inej relácii Správy a komentáre vystúpila ako jediný hosť v štúdiu vakcinologička Zuzana Krištúfková, pričom nemala žiadneho oponenta (v dokrútkach sa vyjadroval ešte imunológ Miloš Jeseňák, ktorý jej nijak neprotirečil) a v tomto prípade skutočne absentovali kritické otázky zo strany moderátorky.

Analýza relácie

A teraz bližšie k predmetnej relácii s Čarnogurským. Ide o reláciu, ktorá bola vysielaná 22. februára po tom, čo Rusko uznalo nezávislosť donbaských republík, ale ešte pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu.

Išlo o krátky spravodajský formát: relácia mala 13 minút, z toho viac ako 2 minúty tvorila dokrútka a úvod do problematiky a následne sa v nej vystriedali až traja hostia.

Všetci hostia mali približne rovnaký priestor:

• Lukáš Mareček, odborník na medzinárodné právo z Právnickej fakulty Univerzity Komenského – približne 4 minúty,
• Jiří Šedivý, bývalý náčelník českého generálneho štábu generál vo výslužbe – približne 3 minúty,
• Ján Čarnogurský, predseda Slovensko-ruskej spoločnosti – približne 3,5 minúty.

Z uvedených hostí prví dvaja zastávali voči Rusku skôr kritické stanovisko, jedine Čarnogurský zastával proruské stanovisko.

Otázky položené hosťom boli podobné s dôrazom na ich profesné profily (právnik, vojak, bývalý politik). Diskusia prebiehala tak, že hosť dostal otázku, odpovedal a moderátorka položila ďalšiu otázku, pričom otázky boli zjavne dopredu pripravené.

Vzhľadom na krátky časový interval (len okolo troch minút, čo zahŕňa aj kladenie otázok moderátorkou) nebolo, pochopiteľne, možné ísť do hlbšej diskusie, čo je pri týchto reláciách bežné.

Objektivita programu v takomto formáte je zabezpečená výberom hostí, ktorí predstavujú rôzne názorové tábory, no i tak prevažoval skôr prozápadný pohľad v pomere 2:1.

Pre zaujímavosť uvádzame údajne nekritické otázky moderátorky položené Čarnogurskému:

• „Vladimír Putin vyhlásil, že rešpektuje suverenitu postsovietskych republík, Ukrajina ale podľa neho predstavuje výnimku, pretože je pod zahraničnou kontrolou. Ako to máme čítať a prečo Rusko ešte vlastne vyhrocuje ten konflikt tým, že posiela vojakov do Donbasu?“
• „Prečo dnes Vladimír Putin operuje tým, že Spojené štáty ohrozujú bezpečnosť Ruska rozširovaním svojich aktivít smerom na východ, keď z jeho strany vidíme anexiu Krymu, vidíme Osetsko, Abcházsko a teraz podporu Donbasu, čiže rozširuje svoje aktivitu do suverénnych republík?“

Ak by sme mali zhodnotiť dané otázky, môžeme ich hodnotiť ako neutrálne alebo dokonca kritické voči Rusku; určite však nie sú voči Rusku nekritické.

Kontext a dôsledky

Dva dni po odvysielaní relácie odišiel z RTVS na vlastnú žiadosť, no po mediálnom tlaku, šéf spravodajstva Wahram Chuguryan.

Dopĺňame aj iné rozhodnutia RVR: uznala za neopodstatnené viaceré sťažnosti na vysielanie, týkajúce sa aj reklamných spotov rezortu zdravotníctva „Vakcína je riešenie“, či porušenia zásady nestrannosti a neutrality moderátora v súvislosti s takzvanou obrannou dohodou medzi SR a USA.

RVR však správne konanie začala v súvislosti s programom Tak takto?! vysielanom na TA3, kde bol hosťom bývalý minister školstva Juraj Draxler, ktorý analyzoval situáciu na Ukrajine. Opäť údajne nebola zabezpečená objektívnosť a nestrannosť.

Ako sme si ukázali, preukázateľne jednostranné spravodajské príspevky na RTVS pre hlavnoprúdové médiá či RVR zjavne problémom nie sú, ale ako-tak vyvážená relácia, v ktorej zaznie aj proruský názor (hoci v menšine), je zrazu veľkým problémom.

Zásadu objektívnosti a nestrannosti tak porušuje skôr Rada pre vysielanie a retransmisiu, čo veľmi neprispieva ku konštruktívnej spoločenskej diskusii.

Autor: Dalibor Jurášek

Zdroj: hrot.info