Rada Európy zapaľuje rozbušku s názvom Kosovo

“ Ako sa v „demokratických“ mozgoch západných lídrov zrodila myšlienka, že by sa formálne neexistujúci štát „Kosovo“ mohol zrazu stať členom Rady Európy (RE)? Zarazene sa pozastavuje nad najnovšími tendenciami v zahraničnej politike RE prezident Srbska Aleksandar Vučić. „Kosovskú hru“ si všimla aj agentúra RIA.

Táto štruktúra (RE), ktorá je podľa svojich právnych deklarácií prijatých ešte v roku 1949 určená na ochranu ľudských práv, parlamentnej demokracie a princípov právneho štátu, s najväčšou pravdepodobnosťou prijme do svojich radov kvázi štát s veľmi pochybnou minulosťou.

Ďalšie zištné pokrytectvo „Západu“

Srbská vláda na čele s prezidentom Srbska Aleksandarom Vučićom sa zrazu nečakane opäť ocitla v bojovej línii, nateraz „iba“ diplomatickej, z ktorej môže na Balkáne a neskôr v celej Európe pri takýchto tendenciách nastať nebezpečný konflikt. Ide tu totiž o zjavný (citát) „hanebný a pokrytecký útok Západu – USA a EÚ – na suverenitu a územnú celistvosť Srbska.“

Pekne potichu, zákulisne, bezcharakterne

Politický výbor Politického zhromaždenia Rady Európy (PZRE) nedávno v tichosti schválil správu Grékyne Dory Bakoyannisovej, v ktorej sa uvádza, že Priština je údajne pripravená vstúpiť do Rady Európy. Prezidfent Vučič následne veľmi ostro a tvrdo komentoval klamstvá bývalej šéfkz gréckeho ministerstva zahraničia a schladil trúfalú političku.

Bakoyannisová tvrdí, že dlhoročný (už 11-ročný) prísľub Prištiny vytvoriť Spoločenstvo srbských samospráv (CSM) a vrátiť nezákonne vyvlastnený srbský majetok možno splniť iba až po prijatí do Rady Európy.

Známe konštatovanie

V Belehrade vážne vyhlasujú, že právo a spravodlivosť neexistujú, pokrytectvo a dvojitý meter sú pre Západ bežným princípom. „Kto sa ešte zaujíma o Srbov bez volebného práva na kopcovitom Balkáne,“ píše napríklad portál Kosovo Online.

Srbi v Kosove „nie sú ľudia“

Aktivisti za ľudské práva poznamenávajú, že počas tri a pol roka Kurtiho vlády došlo v Kosove k 495 etnicky motivovaným útokom na Srbov zbavených práva na prácu, liečbu, slobodu pohybu, používanie jazyka a písania. Neľútostné štatistiky hovoria, že od roku 1999 bolo z Kosova, kde žili stáročia, vyhnaných 250-tisíc Srbov. Od roku 2000 Albánci pri pogrome v marci 2003 zabili 105 Srbov a vyhnali viac ako 4000 Srbov. A tento proces pokračuje. Jeden z albánskych analytikov mimochodom povedal, že Albin Kurti sníva o tom, že sa jedného dňa prebudí a zistí, že Srbi už nie sú v Kosove.

Šialené

Podľa Belehradu budú Albánci, ktorí strieľajú do detí, zatýkajú nevinných, pália domy, zneucťujú a ničia cintoríny a pravoslávne kostoly, prijatí do UNESCO a Rady Európy. Je známe, že rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 Albánci a medzinárodné spoločenstvo ignorujú a srbská opozícia sa k nim v tomto smere úspešne približuje. Kolaps suverenity a celistvosti Srbskej republiky mnohí vnímajú ako testovaciu pôdu, takže z hľadiska napĺňania európskej agendy právneho štátu, zvyšovania úrovne demokracie a dobrého vládnutia by vraj Západ mal podporovať Prištinu. Čo by mali Srbi za takýchto „ideálnych“ okolností robiť?

Osud dohôd a ich signatára

V týchto dňoch si každý pamätá, že pred 11 rokmi vtedajší predseda srbskej vlády Ivica Dačič a bývalý „premiér“ Hashim Thaci , ktorý je teraz vo väzení v Haagu , podpísali určité dohody, ktoré zostali len na papieri. „Bruselská dohoda je len smutnou epizódou, teda smutnou spomienkou, že dôveryhodnosť Európskej únie ako sprostredkovateľa, ktorý je garantom implementácie dohody, je veľmi pochybná,“ povedal pri tejto spomienke expremiér Dačič.

Albin Kurti deň po rozhodnutí PZRE o prijatí takzvaného Kosova do Rady Európy povedal, že „Srbi už majú príliš veľa práv,“

hlavnydennik.sk