R. Rafaj: Útok Šimečku na suverenitu Slovenska! To si necháme progresívcami rozvracať republiku?

Aj ako vlastenec, občan, exposlanec a iniciátor, autor a navrhovateľ Uznesenia NR SR z 20. septembra 2007 o nedotknuteľnosti denacifikačných dokumentov povojnového usporiadania (tzv. Benešových dekrétov) musím zaujať vecné a kritické stanovisko k ich novému spochybneniu.

Podstatné k spochybneniu a faktickému otvoreniu tzv. benešových dekrétov s nápravou spôsobených krívd, šéfom PS Michalom Šimečkom počas jeho vystúpenia v Komárne:

Progresívci už zasiali medzigeneračnú nevraživosť zneužívaním mladej generácie („Do nich, mladá sila“ a výrobou kriedových revolucionárov). Teraz vylievajú jed etnickej nevraživosti exhumáciou uzatvorenej nemennej a nespochybniteľnej histórie, ktorá napravila predošlé krivdy.

Výzva šéfa PS Michala Šimečku na neuplatňovanie tzv. benešových dekrétov navyše spochybňuje aj usporiadanie mierových pomerov po II. Svetovej vojne, vrátane práva na nápravu a potrestanie vinníkov, ktorí počas okupácie južného Slovenska fašistickým režimom Horthyovského Maďarska kolektívne páchali krivky na slovenskom (aj inoetnickom) obyvateľstve.

Väčšinu krívd a zločinov proti ľudskosti počas okupácie južného Slovenska fašistickým horthyovským režimom zachytáva kniha „Krvácajúca hranica“.

Šimečkova výzva je nielen spoločensky, etnicky, ale aj historicky a právne mimoriadne nebezpečná, preto by sa ňou mala začať zaoberať aj Generálna prokuratúra ex offo, ktorá angažovane konala napríklad v prípade biskupa Jána Vojtaššáka. Na strane iredenty tu vidíme cielenú politiku spochybňovania práva na vykonanie spravodlivosti aj cez iniciatívy na glorifikáciu preukázateľného vojnového zločinca Jánoša Esterházyho.

Denacifikačné dekréty nie sú len „minulosťou“. Sú kontinuálnou základnou súčasťou slovenskej zvrchovanosti, územnej celistvosti, historickej spravodlivosti, etiky spolunažívania a práva a sú z vyššie uvedených dôvodov nespochybniteľné, nezrušiteľné a nemeniteľné, a to ani vo forme ich neuplatňovania.

Ukazuje sa však, že nie pre anticivilizačnú ideologickú sektu progresívcov, ktorí a priori ideologicky a geopoliticky deformujú a prepisujú históriu, ktorej vôbec nerozumejú a tú slovenskú dokonca z princípu nenávidia.

Šimečka najmladší takto kráča v mútnych antislovenských šľapajach svojho českého deda, aj otca, čo potvrdzuje aj zasievanie medzigeneračného konfliktu, ktorý chcú teraz rozšíriť aj na medzietnický konflikt s následkom spochybnenia nielen mierového povojnového usporiadania, ale aj základov slovenskej štátnosti, zvrchovanosti, suverenity, ústavnej identity a územnej integrity.

Aj preto je potrebné rozšíriť paragraf 422d Trestného zákona  o trestné činy schvaľovania, popierania a spochybňovania mierového povojnového usporiadania po I. a II. Svetovej vojne, teda aj historický revizionizmus vychádzajúci z ideológie a politiky veľkomaďarskej iredenty, založenej na naratíve údajnej krivdy či traumy tých, ktorí páchali zločiny proti slovenskému národu a ľudskosti všeobecne počas éry „žalára národov“ v Uhorsku a potom na okupovanom území po Viedenskej arbitráži.

M. Šimečka mohol zákon navyše porušiť s plným vedomím, keďže existuje oficiálne a platné Uznesenie NR SR o nespochybniteľnosti, nemennosti a nezrušiteľnosti denacifikačných (tzv. benešových) dekrétov k mierovému usporiadaniu po II. svetovej vojne, ktoré som vypracoval a inicioval, navyše s priťažujúcou okolnosťou verejného činiteľa, ktorý sa v sľube poslanca zaviazal dodržiavať Ústavu a zákony SR, vrátane parlamentných uznesení.

Obr. „košielka“ poslaneckého návrhu na prijatie Uznesenia NRSR k tzv.benešovým dekrétom. Zdroj: archív NRSR

Progresívne Slovensko tak cez svojho oficiálneho štatutárneho zástupcu predviedlo úklady voči republike, útok na suverenitu a zvrchovanosť SR, aj na mierové usporiadanie a povojnové status quo, a to v záujme svojich vlastných politických cieľov zlákať politickú reprezentáciu maďarskej menšiny na svoju stranu, bez ohľadu na devastačné následky na integrite Slovenskej republiky, keďže Progresívne Slovensko podľa prieskumov stále nedokáže zložiť budúcu vládu bez účasti kontroverzného Matoviča.

Michal Šimečka navyše v progresívnom ošiali „my môžeme všetko“, najmä spochybniť a prevrátiť, porušil sľub poslanca NRSR tým, že spochybnil právnu normu, ktorá je a priori nespochybniteľná, a to by si rovnako malo všimnúť vedenie parlamentu a mandátového a imunitného výboru NR SR.

M. Šimečka tak naďalej pôsobí ako historický analfabet v rodovej a ideologickej antinárodnej línii progresivizmu a kolaborovania v mene v cudzích záujmov, bez ohľadu na následky voči Slovenskej republike.

Bežným ľuďom táto ďalšia progresívna zvrátenosť vôbec nepomôže. Namiesto stability, súdržnosti a dobrého spolunažívania by sa otvorila  pandorina skrinka s jatrením údajnej krivdy, destabilizácie pomerov a ďalšej sekery s majetkovými nárokmi, čím by došlo k naplneniu cieľa maďarskej iredenty, skutkovej podstaty historického revizionizmu a legitimizovaniu zrady a kolaborácie s cudzou mocou, vrátane legalizácie totalitných hnutí, ktoré páchali genocídium, vojnové zločiny a brutálne potláčali základné ľudské a národné práva, vrátane ospravedlňovania kolaborantov takýchto hnutí.

Je smutné, ale aj príznačné, že úklady voči SR s dielom skazy na štátnosti, ktoré sa nepodarili ére Durayovcov a Csákyovcov, chcú dokonať  progresívni nenávistní analfabeti. Ak niekto uvažuje nad slovami slovenskej štátnej hymny, mal by si teraz položiť otázku, koho všetko by mali Slováci „zastaviť“.

Rafael Rafaj

O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Autor viacerých kľúčových Uznesení NR SR, vrátane uznesenia o nedotknuteľnosti denacifikačných dokumentov povojnového usporiadania (tzv. benešových dekrétov). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore. Zastupuje ako podpredseda bývalých politických väzňov v organizácii PV ZPKO, III.odboj a je čestným predsedom Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra.

Poznámka: Pôvodný návrh, aj dôvodovú správu na prijatie Uznesenia NR SR si môžete pozrieť TU. Zo 141 prítomných poslancov za uznesenie hlasovalo 120 poslancov, vrátane opozičných klubov SDKU a KDH. Proti bolo len 20 poslancov, všetko za maďarskú stranu SMK.

skspravy.sk