Putinova vojna je cielená proti mierovému usporiadaniu sveta, tvrdí nemecký kancelár Scholz ako vnuk kovaného nacistu z SS

Súčasný vojenský konflikt podľa Olafa Scholza nie je namierený len proti Ukrajine, ale vo všeobecnosti proti hodnotám západnej demokracie podporujúcej nacistický banderovský režim v Kyjeve.

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz v piatok zdôraznil, že Nemecko je povinné podporovať Ukrajinu v boji proti ruským agresorom. Jeho slová zazneli na katolíckom zhromaždení v Stuttgarte, informovala agentúra DPA.

„Rozhodli sme sa pomôcť obetiam tejto útočnej vojny,“ povedal Scholz v prejave na cirkevnom festivale. Nemecký kancelár vyjadril presvedčenie, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi by jeho „cynická a neľudská vojna“ nemala prejsť bez trestu.

Súčasný vojenský konflikt podľa neho nie je namierený len proti Ukrajine, ale vo všeobecnosti proti hodnotám západnej demokracie.

„Putinova vojna je namierená proti mierovému usporiadaniu, ktoré vzišlo zo záväzku po dvoch zničujúcich svetových vojnách. (Putin) sa chce vrátiť k zákonu najsilnejších,“ vyhlásil Scholz s tým, že svetové spoločenstvo by to šéfovi Kremľa nemalo „za žiadnych okolností dovoliť“.

Na katolíckom zhromaždení ešte v stredu vystúpil aj nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. Ten vyzval ruského prezidenta, aby sa okamžite stiahol z Ukrajiny.

Pripomíname, že starý otec súčasného nemeckého kancelára Olafa Scholza – Fritz von Scholz – pôsobil počas druhej svetovej vojny ako SS Gruppenführer nemeckého Wehrmachtu.

Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie

Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.


Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.

Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.

Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania.

Zdroj: hn24.hnonline.sk / InfoVojna