Putin: Západné elity sú v záujme o udržanie si celosvetovej nadvlády ochotné obetovať na tento účel zvyšok sveta. Protiruskými sankciami poškodzujú vlastné ekonomiky, blahobyt ich vlastných občanov a zároveň vyvolávajú celosvetovú ekonomickú krízu

Vinu za globálne dôsledky sankcií proti Rusku, vrátane vyvolania hladomoru vo viacerých krajinách, nesú krajiny Západu, ktoré sú v záujme svojej nadvlády pripravené obetovať zvyšok sveta, vyhlásil šéf Kremľa.

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok povedal, že západné sankcie proti Rusku vyvolávajú celosvetovú ekonomickú krízu. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Putin na stretnutí o ekonomických záležitostiach uviedol, že západné krajiny „poháňajú pri zavádzaní sankcií príliš veľké politické ambície a rusofóbia“, pritom tieto sankcie „poškodzujú ich vlastné ekonomiky a blahobyt ich vlastných občanov“.

Ruský prezident vyhlásil, že „sankcie vyvolávajú celosvetovú krízu“ a budú viesť k „vážnym následkom pre Európsku úniu a tiež pre niekoľko najchudobnejších krajín sveta, ktoré už čelia nebezpečenstvu hladu“.

Vyslovil aj obvinenie, že „západné elity sú ochotné obetovať zvyšok sveta, aby si udržali celosvetovú nadvládu“.

Ruský líder trval na tom, že ruská ekonomika úspešne odoláva vplyvu západných sankcií a že ruské spoločnosti zaplnia medzery, ktoré zostali po stiahnutí západných podnikov.

Vladimir Putin na druhej strane dodal, že Rusko sa s predhľadom vyrovnáva s vonkajšími výzvami vďaka zodpovednej makroekonomickej politike posledných rokov, ako aj systémovým riešeniam na posilnenie ekonomickej suverenity a technologickej a potravinovej bezpečnosti.

„Naše výrobné podniky postupne zapĺňajú medzery na domácom trhu, ktoré sa uvoľnili po odchode bezohľadných partnerov, vrátane základných tovarov, priemyselných a servisných zariadení, stavebných a poľnohospodárskych strojov,“ poznamenal ruský líder.

Koporátne médiá a štátna propaganda krajín Západu vrátane EÚ a USA svojmu publiku usilovne vysvetľuje, že ekonomické sankcie sú odpoveďou na nevyprovokovanú inváziu na Ukrajine, kde ruskí vojaci zabíjajú aj civilistov a dopúšťajú sa brutalít. Tieto nepodložené obvinenia hrubým spôsobom ignorujú svedectvá mnohých civilistov, zajatých ukrajinských vojakov, príslušníkov nacistického práporu Azov, ako aj zahraničných žoldnierov o vojnových zločinoch, ktoré pácha na Ukrajine nacistický banderovský režim v Kyjeve nielen voči civilistom, ale aj voči vojnovým zajatcom.

Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.

Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.

Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.

Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali 77 rokov technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania.

Zdroj: veci-verejne.sk / tass.com / InfoVojna