Putin vytláča západnú alianciu

Tridsať rokov po páde Sovietskeho zväzu sa svetové metropoly sústredili na napätie medzi Západom a Ruskom počas ukrajinskej krízy. Moskva očividne robí nový krok na posilnenie ruského vplyvu v postsovietskom priestore.

Moskva v rámci posledného napätia požaduje písomné ubezpečenia, že NATO ukončí svoje vojenské aktivity v krajinách strednej a východnej Európy a zatvorí dvere novým členom vrátane Ukrajiny. Kremeľ vníma vstup Ukrajiny do NATO ako otázku „národnej bezpečnosti“. Inými slovami, Rusko chce „udržateľnú a nezvratnú revíziu“ pomeru síl medzi ním a Západom v jeho prospech.

Moskva, ktorej požiadavka na „východnú Európu a Ukrajinu“ nie je akceptovaná, sa vyhráža Washingtonu. Hovorí o nasadení vojakov na Kube a vo Venezuele. Zatiaľ čo diplomatické rozhovory v Ženeve, Bruseli a Viedni zlyhali, všetky oči sa upierajú na ruského lídra Putina.

Aký bude scenár?

Zatiaľ čo americké spravodajské služby tvrdia, že Rusko pripravuje operáciu pod falošnou vlajkou, prezident Biden si je prakticky istý, že Rusko podnikne určité kroky. Záhadou zostáva, aký scenár pripraví ruský líder Putin, ktorý nemôže získať písomné záruky požadované od USA a NATO.

Biden na tlačovej konferencii jasne povedal, že vidí rozdiel medzi „menšou inváziou“ v podobe kybernetických útokov a podpory separatistov zo strany ruských dôstojníkov a rozsiahlou inváziou s dotiahnutím veľkého počtu ruských jednotiek do Ukrajiny. Americký líder povedal, že pri prvom scenári budú mať spojenci NATO na Rusko rozdielne reakcie. A vo vzťahu k druhému scenáru použil nasledujúcu frázu: „Ak Rusko napadne Ukrajinu, bude to najdôležitejšia udalosť na svete od druhej svetovej vojny.“

Hlavným tromfom v rukách západnej aliancie je uvalenie ekonomických sankcií na Putina a jeho okolie. Putinovi sa podarilo prekonať minulé obmedzenia a sankcií sa nebojí, takže sa neočakáva, že by ustúpil pred hrozbou „sankcií, ktoré ešte nevidel“. Zatiaľ čo západné médiá vnímajú Putinove kroky ako „pokus o obnovu veľkého impéria“, Rusi tvrdia, že Západ a USA nedokázali splniť svoje sľuby počas pádu ZSSR. Navyše Michail Gorbačov, ktorý viedol Sovietsky zväz počas kolapsu sovietskeho impéria, to spomenul minulý mesiac v rozhovore, pričom poznamenal, že USA „rozširujú NATO s aroganciou víťazstva“.

Spory o NATO

Rastúce napätie na Ukrajine vnieslo do programu aj diskusiu o budúcnosti NATO. Samozrejme, nežijeme v ére Trumpa, ktorý povedal, že NATO je zastarané. Zdá sa však, že aj Bidenovi je ťažké vytvoriť transatlantickú alianciu na pozadí napätia na Ukrajine. V samotných Spojených štátoch vládne v politike ohľadne Ruska zmätok.

Na jednej strane predstavitelia USA a NATO zdôrazňujú, že „NATO neopustí politiku otvorených dverí“. Na druhej strane sa vo vplyvnom americkom časopise „Foreign Affairs“ objavujú články o tom, že NATO, ktoré sa stalo neorganizovaným a nafúknutým monštrom, by malo pre svoje dobro zavrieť dvere novým členom.

„Wall Street Journal“ uverejnil článok, v ktorom vidí spôsob, ako zastaviť Putina v „nasadení amerických a koaličných síl na ochranu Ukrajiny“.

Americké politické špičky úporne riešia napätie s Putinom. Tvrdí sa, že Putin nechce veľkú vojnu, pričom ani západná aliancia nechce novú studenú vojnu. Navyše konflikt, ktorý odvádza pozornosť od Indo-Pacifiku a Číny, je to posledné, čo by USA chceli. Jedným slovom, vzájomné ťahy pokračujú v ukrajinskej kríze.

Ďalšia otázka, ktorá ťaží hlavy politikov je, že kto vydrží vo vojne nervov medzi Bidenom a Putinom,? Bidenovu definíciu „malej invázie“ niektorí vnímajú ako „zelené svetlo“, ktoré má nalákať Rusko do pasce. ​​Putin hrá svoju vlastnú hru proti Západu, ktorá „by ho mala chrániť pred sankciami“. Doteraz nie je odpoveď na túto otázku jasná. Medzi tými, ktorí analyzujú súčasné napätie, však prevláda názor, že Putin posilní svoju pozíciu pred západnou alianciou, ktorej chýba odvaha na „novú studenú vojnu“.

Burhanettin Duran, Sabah