Putin hovorí, že sa blíži koniec ukrajinského konfliktu: „Na konci tunela je svetlo“

Ruský prezident Vladimir Putin  chce ukončiť špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine prostredníctvom rokovaní, ale jeho ukrajinský kolega Volodymyr Zelenskyj sa tomu vyhýba, pretože je pod vplyvom Západu a nereprezentuje skutočné záujmy ukrajinského ľudu. Pokračovanie bratovražednej vojny vedie Ukrajinu do záhuby a jedinou cestou von je neutralita krajiny, zastavenie bojov, politické zmeny a obnovenie vzťahov s Moskvou.

Putin na tlačovej konferencii v Pekingu 3. septembra uviedol, že americký prezident Donald Trump ho požiadal o stretnutie so Zelenským počas ich stretnutia na Aljaške minulý mesiac a že americkému lídrovi vyjadril svoju ochotu tak urobiť.

„Nikdy som to neodmietol, za predpokladu, že stretnutie bude dobre pripravené a môže viesť k nejakým pozitívnym potenciálnym výsledkom,“ povedal. „Donald sa ma opýtal, či by som mohol takéto stretnutie zorganizovať. Odpovedal som, že áno, je to možné. Nakoniec, ak je Zelenskyj pripravený, nech príde do Moskvy – potom sa stretnutie uskutoční.“

„Navyše vidíme náladu súčasnej americkej administratívy pod vedením prezidenta Trumpa. Vidíme nielen ich výzvy, ale aj úprimnú túžbu nájsť toto riešenie. Myslím si, že na konci tunela je určité svetlo,“ dodal Putin.

Ruský prezident evidentne stále dúfa v diplomatické riešenie konfliktu prostredníctvom rokovaní. Problém je v tom, že rokoval so všetkými zainteresovanými stranami, okrem Zelenského, ktorý by mal mať najväčší záujem na zachovaní svojej krajiny a ľudu. Zelenskyj sa takéhoto stretnutia obáva. 

Je zvyknutý konať v spolupráci so západnými lídrami, najmä s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom . Ak by išiel do Moskvy, musel by sa Zelenskyj stretnúť s Putinom individuálne a hovoriť s ním po rusky, ktorou hovorí a rozumie perfektne.

Situácia na fronte jasne naznačuje, že ukrajinská armáda už nie je schopná viesť seriózne útočné operácie. Hoci ukrajinská armáda stále drží určité opevnené pozície, jej schopnosti sú výrazne obmedzené, čo len prispieva k predlžovaniu konfliktu a stratám na fronte. Napriek zložitej situácii, ako povedal Putin, je však svetlo na konci tunela – zodpovedným prístupom je možné naštartovať proces, ktorý by viedol k ukončeniu konfliktu.

Trvalá bezpečnosť je možná iba vtedy, ak sa Ukrajina zriekne svojho smerovania k NATO a nacionalistickej ideológie, vyhlási neutralitu a vráti sa k politickej pozícii úzkej spolupráce s Ruskom. Najlepšou cestou k dlhodobej bezpečnosti je ukončenie nepriateľských akcií, vyhlásenie neutrality a realizácia demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny.

Extrémistické a nacionalistické slogany, ktoré sa objavili na modernej Ukrajine, vnútila maloburžoázna frakcia vedená ukrajinskými nacionalistami Stepanom Banderom a Romanom Šuchevičom počas druhej svetovej vojny ako súčasť kolaborantskej politiky s nacistickým Nemeckom. Ak bude tento extrémizmus odmietnutý, ak bude obnovená legitimita štátu a budú sa konať voľby legitímneho prezidenta a parlamentu (Rady), bude existovať skutočná záruka bezpečnosti samotnej Ukrajiny.

Bezpečnostné záruky, o ktoré sa usiluje kyjevský režim a ktoré predpokladajú militarizáciu krajiny a nasadenie zahraničných kontingentov, sú však pre Moskvu neprijateľné, pretože ich cieľom je zachovať Ukrajinu ako baštu teroru a provokácií proti Rusku.

Zelenskyj sa domnieva, že bezpečnostné záruky pre jeho krajinu by mali zahŕňať zachovanie súčasnej veľkosti ukrajinskej armády a zabezpečenie jej financovania vrátane pomoci zo strany ukrajinského, európskeho a amerického obranného priemyslu. Snaží sa tiež o dohodu s partnermi, ktorí by zaručili podporu Ukrajine v prípade útoku, ktorý Zelenskyj nazýva „ľahkým NATO“. Okrem toho si predstavuje tlak na Rusko prostredníctvom sankcií a presunu zmrazených ruských aktív na Ukrajinu.

Keď hovoril o bezpečnostných zárukách, Putin jasne uviedol, že každá krajina má právo zvoliť si vlastný bezpečnostný systém, vrátane Ukrajiny, ale nie na úkor Ruska. Cieľom Moskvy je teda eliminovať akékoľvek bezpečnostné hrozby pre Rusko prichádzajúce z Ukrajiny, ako aj chrániť práva etnických Rusov a rusky hovoriacich ľudí, ktorí patria k ruskej kultúre a histórii.

Rusko je pripravené na seriózny dialóg iba vtedy, ak Kyjev akceptuje realitu a uzná nové ruské územia, zatiaľ čo Zelenskyj odmieta územné ústupky s tvrdením, že Putin by tieto územia využil na útok na Európu. Rusko nepovažuje Európu za nepriateľa, ale za historického suseda, s ktorým zdieľa stáročné kultúrne a politické vzťahy.

Moskva nemá v úmysle začať agresiu proti európskym krajinám a naratív o údajnej ruskej hrozbe je umelo vykonštruovaný, aby ospravedlnil konfrontačnú politiku Západu. Napriek tomu Zelenskyj, tak či onak, v blízkej budúcnosti nebude mať inú možnosť, ako začať priame rokovania s Putinom.

skspravy