Progresívna europoslankyňa Karvašová odmieta tvrdenie premiéra Fica, že sloboda prišla z východu. Vraj z východu prichádza len okupácia a ruská agresia…

Nazývať osloboditeľov okupantmi je nielen nevďačnosťou, je to hrubá urážka tých, ktorí za nás vybojovali to, čo sme nevládali vybojovať sami, ktorí vykrvácali na Dukle, v Liptovskej kotline, pri Hrone či v Bratislave aj za to, aby sme tu my ešte vôbec boli, konštatuje vo svojom článku politický analytik, publicista a historik Eduard Chmelár.

INSITNÍ HISTORICI Z PS

Už sme si zvykli na to, že politici Progresívneho Slovenska sú úplne dezorientovaní v poznaní našej histórie, a tým pádom aj v pochopení našej súčasnej reality. Poslankyňa NR SR Tamara Stohlová sa stále nenaučila, kedy vzniklo Česko-Slovensko. Ale aj jej stranícka kolegyňa v Európskom parlamente Ľubica Karvašová sa dnes v TA3 blysla svojimi vedomosťami, keď rozhorčene odmietla tvrdenie premiéra Fica, že sloboda prišla z východu, prapodivným argumentom, že „štyridsať rokov tu bola okupácia“.

Možno má pani europoslankyňa v hlave okupáciu dodnes, fakty však hovoria jasnou rečou: vojaci Červenej armády, ktorí oslobodili Slovensko spod jarma nacizmu (a desaťtisíce z nich tu za našu slobodu položili svoje životy), opustili naše územie do konca leta 1945. Boli sme jedinou krajinou východného bloku, ktorý nemal vojenské základne ZSSR. Dokonca aj nenávidený prezident Novotný odmietol v polovici šesťdesiatych rokov žiadosť sovietskeho vodcu L. I. Brežneva o rozmiestnenie sovietskych vojsk na našom území. O okupácii možno hovoriť až po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska 21. augusta 1968 a trvala 23 rokov. Ale to sú typickí progresívci, keď na základe nesprávnych informácií robia nesprávne závery.

Nazývať osloboditeľov okupantmi je nielen nevďačnosťou, je to hrubá urážka tých, ktorí za nás vybojovali to, čo sme nevládali vybojovať sami, ktorí vykrvácali na Dukle, v Liptovskej kotline, pri Hrone či v Bratislave aj za to, aby sme tu my ešte vôbec boli. Áno, sloboda prišla z východu, nie zo západu, a táto pravda je taká jednoduchá, že kto ju nechápe, mal by si zopakovať učivo základnej školy. A predpokladám, že keby to, že nazýva osloboditeľov okupantmi, počul jej starý otec, jeden z organizátorov Slovenského národného povstania Imrich Karvaš, tak by jej napriek tomu, čo si vytrpel za bývalého režimu, naložil päťadvadsať na holú.

Tragikomické bolo, keď pri hodnotení záverov dnešného zasadnutia slovenskej a ukrajinskej vlády Ľubica Karvašová s typickou horlivosťou eurohujera vyhlásila, že by sme mali pomáhať Ukrajine oveľa viac. Vicepremiér Peter Kmec je dlhoročný diplomat, preto poslal europoslankyňu s takýmito nezmyslami do preč zdvorilým konštatovaním, že táto pani má málo informácií. My si však môžeme otvorene povedať, že táto progresívna fanatička je hlúpa ako vráta do pitvora, lebo keď neprijala ani láskavé poučenie od podpredsedu vlády s namyslenou poznámkou, že ona nie je odkázaná na informácie od neho, nuž tak tu je akákoľvek snaha o osvetu zbytočná.

Nezaujatému obecenstvu však treba vysvetliť, že Slovensko vyviezlo za rok tejto vlády na Ukrajinu zbrane v hodnote takmer 120 miliónov eur, patríme medzi lídrov vo výrobe munície pre Ukrajinu, na Slovensku opravujeme poškodenú ukrajinskú vojenskú techniku a dnes sa dohodli ďalšie zbrojné kontrakty. Čo ešte chcú? Veď takú mieru dialógu na najvyššej úrovni Slovensko a Ukrajina ešte nedosiahli, to nie sú teatrálne výlety do Kyjeva so šaškovaním s prilbami na hlavách, to sú reálne politické rokovania s konkrétnymi výsledkami. Je pochopiteľné, že pre mňa ako mierového aktivistu je táto vláda v oblasti bezpečnostnej politiky sklamaním, ale prečo je sklamaním pre progresívcov, keď napriek silným rečiam pokračuje v tom istom ako Naď, Krúpa či Valášek? Nedajte sa pomýliť, oni sa nehádajú o princíp, oni sa iba ruvú o korisť z provízií za tieto obchody. Smutné, na čo sa scvrkla slovenská politika.

Zdroj: Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna