Prísaha lekárov?

Téma zdravia je aktuálna takmer pre každého obyvateľa modernej civilizovanej spoločnosti. Choroba je strašná vec, nikto nechce ochorieť.

Po stáročia sa liečitelia a čarodejníci snažili zbaviť ľudí chorôb. V modernej dobe ich štafetu prebrali lekári. Ale skutočnosť, že napriek „veľkým“ úspechom medicíny choroby dodnes prekvitajú, nás núti správať sa k ľuďom, ktorí sa im stavajú, s veľkou úctou.

Táto úcta k lekárom im dala príležitosť pestovať množstvo mýtov.

Najúžasnejší fakt, ktorý som si treba uvedomiť je, že naša statočná medicína nedáva modernému človeku predstavu o tom, čo je zdravie .

Žiadna lekárska kniha nedefinuje taký pojem ako „zdravie“. Všetky tieto knihy sú spravidla venované chorobám. Žiadny lekár nevie, čo je zdravie. Prečo by to mal vedieť? Pre lekára je predsa hlavné, aby mal vedomosti o chorobách. Práve s nimi prichádza pacient k lekárovi. Zdravie je navyše podľa lekárov abstraktná až nedosiahnuteľná vec.

„Vôbec neexistujú žiadni zdraví ľudia“ – to je odpoveď, ktorú vám dá každý lekár. Lekári prijali chorobu ako normálnu. Zdravý človek je podľa ich názoru pacient, ktorého choroby neprekračujú normu a neohrozujú normálne fungovanie organizmu.

To znamená, že ako norma je akceptovaný polochorý človek , ktorého choroby na prvý pohľad nie sú viditeľné. A tento polochorobný stav lekári vyhlásili za „zdravý“.

Ak niekto ešte nepochopil o čom sa píše, tak nech ide na vyšetrenie do nemocnice. Každý z lekárov nájde vo vašom tele nejaké problémy.

Keď navštívite všetkých lekárov, zistíte, že vaše telo je plné celých húf chorôb.

„Ale,ja som zdravý?“ hovoríte

Ale lekár vám odpovie: „Neexistujú žiadni zdraví ľudia. Tu je pre vás recept, potrebné lieky si zaobstarajte v lekárni a jedzte ich trikrát denne, inak sa čoskoro ocitnete v nemocnici.

A z nemocnice odchádzate po vyšetrení len s myšlienkou, že ste beznádejne chorý. Pred vyšetrením ste si však mysleli, že ste zdravý človek.

Koniec koncov, lekári vo všeobecnosti nepotrebujú zdravých ľudí. Čo by sa stalo, keby sa všetci ľudia zrazu prebrali. Potreba lekárov by jednoducho zmizla.

Milióny zdravotníckych „pracovníkov“ by prišli o prácu. A nie je to len o práci. Lekári by prišli o vysoký spoločenský status, ktorý im spoločnosť dáva.

Sú to predsa „hrdinovia“, napokon „bojovníci s chorobami“, napokon „zachraňujú“ ľudské životy. Preto lekári jednoducho potrebujú chorých ľudí .

Chorý hľadí na lekára s úctou, s nádejou. Chorý človek sa doslova modlí za lekára, preto sa lekár, obklopený chorými ľuďmi, cíti ako, no ak nie sám Pán Boh, tak aspoň anjel v nebi.

Lekár môže byť Bohom len vtedy, keď je obklopený chorými ľuďmi , navyše čím viac pacientov, tým vyššie je božské postavenie lekára.

Ukazuje sa teda, že lekári jednoducho potrebujú pacientov , čo znamená, že je pre nich výhodné, že ľudia ochorejú, čo znamená, že bez ohľadu na to, ako veľmi vás lekár lieči, nikdy vás neurobí zdravým.

Nikdy!..

Andrej Pylypovič