Príroda chráni mozog pred stresom

Prechádzka v lese zmierňuje reakcie mozgu na nepríjemné okolnosti.

Odolnosť voči stresu môže byť hodnotená aktivitou oblastí mozgu, ktoré sú potrebné na reakciu na stresové podmienky. Jednou z takýchto oblastí je amygdala. Predtým sa amygdala nazývala centrom strachu, potom sa ukázalo, že nefunguje ani tak ako centrum strachu, ale ako centrum emócií vo všeobecnosti (a nedávno boli objavené ďalšie funkcie, ktoré priamo nesúvisia s emóciami). Za rovnakých podmienok prostredia a rovnakých stresových podmienok bude amygdala u niektorých ľudí aktívnejšia a u iných menej aktívna a ten, u koho je aktívnejšia, bude zažívať väčší stres.

Zároveň je známe, že ľudia žijúci mimo mesta majú nižšiu aktivitu amygdaly, ako tí, ktorí žijú v meste. Tu záver naznačuje, že život na dedine s lúkami, lesmi, riekami atď. nás robí odolnejšími voči stresu. Kde je však príčina a kde následok, ťažko povedať za pochodu. Je možné, že ľudia s niektorými črtami amygdaly sa rozhodnú žiť mimo mesta, zatiaľ čo iní s inými črtami amygdaly uprednostňujú mesto.

Zamestnanci Inštitútu pre ľudský rozvoj Spoločnosti Maxa Plancka zorganizovali experiment, do ktorého sa zapojilo niekoľko desiatok obyvateľov mesta: boli požiadaní, aby sa buď jednu hodinu prechádzali v lese, alebo sa tiež hodinu poflakovali po rušnej berlínskej ulici. Aktivita mozgu pred a po prechádzke bola hodnotená pomocou funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI). Článok v Molecular Psychiatry uvádza, že prechádzka v lese upokojila amygdalu.

Účastníkom experimentu, keď ležali v prístroji MRI, ukázali fotografie vystrašených tvárí – strach niekoho iného vždy vyvoláva stres, no pre tých, ktorí sa prechádzali lesom, reagovala amygdala na strach niekoho iného slabšie. Podobne horšie reagovala aj na ďalší zaťažkávajúci test, v ktorom musela riešiť náročný aritmetický problém. Ale pre tých, ktorí kráčali po mestskej ulici, sa v amygdale nič nezmenilo, čo je pochopiteľné: každý, kto sa zúčastnil experimentu, aj tak žil v meste a ulica bola ich obvyklým životným prostredím.

Veľakrát sme písali, že práca mozgu, jeho kognitívne funkcie závisia od fyzickej aktivity, že šport a telesná výchova posilňujú pamäť, ušetria od stresu a pod. Tu však antistresový efekt chôdze nemožno pripísať chôdzi samotnej: ľudia chodili v rovnakom čase v meste aj v prírode a iba prechádzka v prírode pomohla znížiť stresovú mozgovú aktivitu. Ak je teda cieľom upokojiť nervy, potom je lepšie prejsť sa mimo mesta, alebo aspoň v parkoch, kde mestské prostredie nie je príliš výrazne cítiť.

No, ak nie je žiadny spôsob, ako ísť do parku, potom si môžete len pozrieť video alebo fotografiu voľne žijúcich živočíchov – ako ukazujú rôzne štúdie, fotografie a videá s vodopádmi, koralovými útesmi a lietajúcimi vtákmi pomáhajú zbaviť sa skľúčenosti a úzkosti.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info