Pri vývine dieťaťa všetko so všetkým súvisí

Niektoré štádiá vývinu dieťaťa sa nedajú preskočiť a ak chceme pracovať na komunikácii, tak nemôžeme obísť oblasť motoriky, ktorá úzko súvisí so schopnosťami písať, čítať, komunikovať.

Ako všetko so všetkým súvisí?

Dieťa nemôže správne držať ceruzku a primerane tlačiť, pokiaľ nesedí správne.

Sedieť správne nevie, pokiaľ je chrbtica nestabilná.

Keď je chrbtica nestabilná, nie je správna chôdza, nohy sú ploché, členky môžu byť vpadnuté…

Dôležitým svalom je tiež bránica, ktorú sa dieťa takisto potrebuje naučiť správne používať, pretože ovplyvňuje rytmus reči a dýchania. Dieťa sa musí naučiť rozpohybovať a ovládať jednotlivé svaly natoľko, aby sa naučilo správne hýbať, ale aj rozprávať či skoordinovať vizuomotoriku (motorika ruka-oko).

Tiež treba trénovať oromotoriku (tvárovú motoriku). Robiť grimasy, „opičky“, vyplazovať či dvíhať jazyk, fúkať (bublifuk, vrtuľka)…

Predstavme si to ako pyramídu.

V spodnej časti je hrubá motorika, v strede jemná motorika a úplne hore sa nachádza reč a komunikácia. Všetky tieto časti motoriky sú navzájom prepojené, súvisia spolu a vyvíjajú sa.

Dnešné deti začínajú mať problém, lebo namiesto toho, aby lozili a hýbali sa, trénujú mozgové centrum pre pohyb palca na mobile. Sedavé aktivity ako je sledovanie TV a hry na PC či tablete, tiež neprispievajú k rozvoju myslenia a reči. A tak nám narastá počet detí s komunikačnými problémami, s poruchami pozornosti, s problémami v porozumení. V škole potom vznikajú poruchy učenia a škola sa stáva pre dieťa nepriateľom. To ovplyvňuje aj medziľudské vzťahy. A už sa nám to nabaľuje ako snehová guľa.

Keď nie je dobrý základ, ani stavba nebude pevná.

Hrubá a jemná motorika úzko súvisí so zmyslovými a psychickými procesmi. Je to jeden celok. Navzájom sa ovplyvňujú. Hovoríme o tzv. psychomotorike. Už v Antike vedeli, že „V zdravom tele, zdravý duch“. Ide o motorickú akciu vyplývajúcu z oblasti psychických procesov ako je vnímanie, myslenie či pamäť, alebo psychických stavov-nálad.

Ak hrubú motoriku rozvíjame vhodnými a veku primeranými aktivitami, ovplyvňujeme tým jeho ďalší psychomotorický vývin.

Všetko so všetkým súvisí.

Nechajte preto deti zdolávať rôzny terén v prírode, nechajte ich vyliezať, preliezať, podliezať, skákať, vyskakovať, preskakovať. Hádzať šišky, kamienky, konáriky. Hrať sa s loptou: hádzať, chytať, odrážať, prehadzovať, triafať na cieľ…

Môžete im tiež doma vytvoriť podmienky na rozvíjanie hrubej motoriky:

• chôdzou po lane
• chôdzou po senzomotorickom koberčeku, ktorý si môžte aj sami vyrobiť ( predchádzate aj plochým nohám a tým nesprávnemu držaniu tela)
• cvičením a balansovaním na balančných pologuliach
• chodením medzi prekážkami

A hlavne pobytom vonku zapájate všetky zmysly a podporujete celkovú osobnosť, motoriku, reč, žitie a radosť zo života. Tak je len na nás, na rodičoch, čo si vyberieme.

Silvia Golianová

eduworld.sk