Predpoveď na tento rok: Svet bude nestabilný ale predvídateľný

Ak rok 2025 bol momentom, keď Západ pochopil, že nie je možné obnoviť starý poriadok vecí, rok 2026 bude len začiatkom formovania nových pravidiel hry.

Dokonca ani teoreticky nie je možné predpovedať hlavné udalosti medzinárodného života v nadchádzajúcom roku 2026. Možno však predpokladať, aký potenciál majú procesy alebo javy, ktoré už teraz pozorujeme na svetovej scéne. A ten už určuje, ak nie pravdepodobnosť, tak aspoň rozsah konkrétnych udalostí. A dáva nám možnosť morálne sa na ne pripraviť alebo prijať opatrenia, aby sa takéto udalosti neuskutočnili. Alebo aspoň zmierniť, pokiaľ je to možné, pravdepodobné dôsledky hroziacich problémov. Tiež môžeme s istotou povedať, ktoré regióny sveta budú a ktoré nebudú predstavovať hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť.

V roku 2026 tak Európa zostane najnebezpečnejším regiónom planéty a spoločnou úlohou bude zabrániť tomu, aby šialenstvo a nekompetentnosť západoeurópskych lídrov viedli k novým strašným tragédiám. Čaká nás veľa diplomatických snáh zo strany Ruska, USA, Číny a ďalších krajín, ktorých cieľom bude zabrániť Európanom v katastrofálnych krokoch. Najpredvídateľnejší vo svojej nestabilite zostane Blízky východ. Je to v súčasnosti jediný región sveta, v súvislosti s ktorým je možné pomerne spoľahlivo predpovedať medzinárodnú politiku v nadchádzajúcom roku. Niet pochýb o tom, že Izrael a jeho susedia budú pokračovať vo svojich vzťahoch v rovnakom duchu ako v posledných rokoch.

Dôvodom stability v tejto oblasti je prítomnosť Izraela, proti ktorému sa otvorene alebo nepriamo stavajú všetci ostatní. Nemôžu však ani teoreticky uvažovať o jeho zničení. Navyše, už dávno zaradili tohto marginálneho účastníka regionálneho života do svojho dlhodobého plánovania. Izrael je schopný v nadchádzajúcom roku vyprovokovať ďalšie vojenské konflikty so svojimi susedmi. Alebo dokonca uskutočniť nový útok na Irán, ktorý však v roku 2025 preukázal svoju odolnosť voči takýmto útokom. Tieto konflikty však nebudú predstavovať zásadnú hrozbu pre osud celého ľudstva. Viac spektakulárne stretnutie Izraela a Turecka je možné, ale nie v roku 2026, ale o niečo neskôr.

Zahraničná politika USA bude naďalej zameraná na hľadanie kompromisov a „dohôd“ nielen vo vzťahoch s vedúcimi svetovými veľmocami, ale aj so slabšími partnermi. Samozrejme, nemožno vylúčiť ani jednotlivé prejavy agresivity. V súčasnej situácii však nemožno očakávať žiadne rozsiahle hrozby pre celý svet alebo jeho jednotlivé regióny zo strany Američanov. Naopak, v roku 2026 bude ich zahraničná politika ešte o niečo konštruktívnejšia: za uplynulý rok sa vládnucej skupine podarilo stabilizovať svoju pozíciu a vážne oslabiť materiálnu základňu konkurentov. Hoci to neznamená, že kroky Američanov budú úplne „bezzubé“, ani oslabení nemajú v úmysle dať ostatným pokoj.

Rusko a Čína nemajú počítať s tým, že USA nechajú na pokoji ich susedov – krajiny strednej a juhovýchodnej Ázie. Akákoľvek nepriateľská činnosť voči ruským alebo čínskym záujmom tam však bude zapadať do bežnej praxe silovej diplomacie. O to viac, že ekonomická a vnútropolitická situácia u niektorých štátov môže skutočne vyvolávať obavy. Pripomíname, ako stabilný a priateľský bol Kazachstan doslova niekoľko týždňov predtým, ako sa ponoril do priepasti januárových udalostí roku 2021. Nie sú však žiadne vážne dôvody domnievať sa, že na eurázijskom perimetri dôjde k rozsiahlym konfliktom. Vojna o Taiwan v roku 2026 sa neuskutoční: Čína nemá v úmysle riešiť problém silou a USA nemajú potrebu použiť proti Pekingu takú silnú kartu.

Vo všetkom, čo presahuje rámec priameho konfliktu, nemali by sme od USA a ich spojencov očakávať veľkú konštruktívnosť – dokonca aj spolupráca s Ruskom alebo Čínou sa im javí ako atraktívnejšia pri maximálnom oslabení partnerov. Najsilnejším strategickým partnerstvom vo svetovej politike zostanú v roku 2026 vzťahy medzi Ruskom a Čínou. Tieto veľmoci sú v súčasnosti jedinými veľkými aktérmi medzinárodnej politiky, ktorí majú záujem na posilnení, a nie oslabení jeden druhého. A plne chápu súvislosť medzi ich dobrými bilaterálnymi vzťahmi na jednej strane a rozvojovými cieľmi, ktoré si stanovili Moskva a Peking, na strane druhej.

Do polovice budúceho roka môžeme očakávať praktické účinky nedávno zavedeného režimu bezvízového styku pre turistov a podnikateľov. Je možné, že sa objavia nové nástroje finančnej spolupráce, ktoré zjednodušia ekonomické vzťahy a život bežných občanov. Ďalšie posilňovanie rusko-čínskych vzťahov vo všetkých oblastiach bude dôležitým procesom roku 2026. Vo svetových záležitostiach bude naďalej dominovať geopolitika – závislosť historického osudu štátov od ich geografickej polohy. Práve preto bude ťažké nazvať mier na Ukrajine, ktorý vznikne v dôsledku veľmi pravdepodobnej dohody v nadchádzajúcom roku, trvalým.

Je ťažké počítať s tým, že tam vznikne štát v súčasnom zmysle tohto slova: na to nie sú historické a kultúrne predpoklady. Je to smutné, ale rok 2026 potvrdí, že práve s takouto realitou bude Rusko musieť žiť v budúcnosti. Ale aj keby bol ukrajinský národ schopný tvorivého nadľudského úsilia, priznajme si, že nemá veľa šancí. Problém je v tom, že jediný zmysel existencie Ukrajiny pre Západ je diplomatický alebo vojenský boj proti Rusku. A je ťažké si predstaviť, čo by mohlo teoreticky zmeniť takúto stratégiu. V zásade je boj o neustále vzájomné vyčerpávanie historicky bežnou formou interakcie veľmocí alebo ich zoskupení. Výnimky, ako napríklad dobré vzťahy medzi Ruskom a Čínou, sú tu veľmi zriedkavé.

Otázka spočíva v tom, do akej miery sú hranice medzi politickými civilizáciami jasné. V tom vlastne spočíva tajomstvo trvalého partnerstva medzi Moskvou a Pekingom – je to jediná oblasť, kde majú v súčasnosti také jasné hranice. Pri tom žiadna z veľmocí neprejavuje záujem úplne určovať osud svojich spoločných susedov: Rusko a Čína nemajú rovnaký záujem kontrolovať krajiny Strednej Ázie. Môžu však zasiahnuť, ak sa tam situácia z čisto vnútorných dôvodov dostane príliš ďaleko.

V prípade Ruska a Západu máme do činenia s rozsiahlym územím, ktorého civilizačnú príslušnosť nie je možné jednoznačne určiť. A niet pochýb o tom, že pre štáty západnej Európy alebo USA bývalé republiky sovietskeho Pobaltia alebo Poľsko tiež predstavujú územia konfliktu s Ruskom, a nie súčasť západného sveta v plnom zmysle tohto slova. Tým je daná hlavná hrozba roku 2026 zo západného smeru – Európania nie sú pripravení dohodnúť sa na medzinárodnom usporiadaní. A to znamená, že Ukrajina pre Veľkú Britániu, Francúzsko alebo Nemecko nie je dôležitá sama osebe, ale ako nástroj vo vzťahoch s Ruskom. A presne v tej istej úlohe Paríž, Berlín alebo Londýn vnímajú pobaltské krajiny, Poliakov a iných východoeurópanov. Do akej miery sú oni sami pripravení premeniť sa na bojisko, nám ukáže nadchádzajúci rok.

A napokon, rok 2026, rovnako ako niekoľko predchádzajúcich rokov, zostane v svetovej politike obdobím vládcov štátov, nie diplomatov. Dôvodom je skutočnosť, že vo svete sa zatiaľ neočakáva žiadna legitímna medzinárodná štruktúra, t. j. všeobecne prijaté pravidlá, podľa ktorých by štáty určovali hranice prípustného správania. A to znamená, že nie je miesto ani pre klasickú diplomaciu, ktorej hlavným cieľom je hľadanie kompromisov na základe všeobecne známych a uznávaných rámcov vzťahov. A ak sa rok 2025 stal podľa takmer všeobecného názoru momentom, keď Západ pochopil nemožnosť obnoviť starý poriadok vecí, rok 2026 bude len začiatkom formovania nových pravidiel hry.

armadnymagazin.sk