Pred 70 rokmi prerazili Bujanovský železničný tunel, dlhý skoro 3,5 km

Je súčasťou železničnej trate Margecany – Kysak, ktorá tvorila dôležitú súčasť niekdajšej Trate družby zo Žiliny až po Čiernu nad Tisou. 

Narastajúce zaťaženie železnice z Čiernej nad Tisou do Žiliny si po skončení druhej svetovej vojny vyžiadalo jej zdvojkoľajenie. Pri rozširovaní pôvodnej, jednokoľajovej trate Košicko-bohumínskej železnice postavenej na konci 19. storočia, sa začiatkom 50. rokov 20. storočia spustila výstavba tunela popod vrch Bujanov na východnom Slovensku.

V utorok 21. februára uplynie 70 rokov odvtedy, kedy prerazili Bujanovský tunel, najdlhší dvojkoľajný tunel v bývalom Československu. Je súčasťou železničnej trate Margecany – Kysak, ktorá tvorila dôležitú súčasť niekdajšej Trate družby zo Žiliny až po Čiernu nad Tisou.

Projekt výstavby tunela bol vypracovaný bez dokončeného geologického prieskumu, stavať sa začalo bez jediného hĺbkového vrtu, bez dostatočného materiálno-technického zabezpečenia i dostatočného počtu ľudí. Napríklad ťahanice projektantov novej dvojkoľajnej trate s vodohospodármi o definitívnom vedení trate v úseku Margecany – Kysak trvali tri roky.

Od novembra 1950 sa na výstavbe Bujanovského tunela podieľal špecializovaný podnik na tunelárske práce Československé stavebné závody, národný podnik závod Baraba Praha. Prvú štôlňu však začali míneri raziť až vo februári 1951. Denne ale razili iba tri metre. Takýmto tempom by sa nepodarilo tunel dokončiť za plánovaných dva a pol roka, ale až za desať rokov a pritom mala stavba v tom čase najväčšiu prioritu.

Stavebné práce sa rozbehli až koncom októbra 1951, kedy stavbu prevzal národný podnik Trať družby Košice. Jeho nový riaditeľ Henryk Ramič, predtým stavbyvedúci tunela v Kraľovanoch, čoskoro pochopil, že naplánovanie takéhoto náročného technického diela bolo povrchné a nedostatočné, neexistoval ani pracovný harmonogram.

Práce začali do niekoľkých týždňov po jeho príchode rýchlo napredovať aj vďaka inovatívnemu prístupu pri prerážaní, ktorý vyvinuli baníci zo stredočeského mesta Příbram.

„Ako železo je tvrdá bujanovská hora, ale volá ľudí, ktorí sa rozhodli nad ňou zvíťaziť, je ako oceľ!“ bolo napísané kriedou v smerovej štôlni na ružínskej strane. Tunel sa podarilo preraziť v noci z 20. na 21. februára 1953.

Bujanovský tunel, ktorý nahradil jednokoľajový Margecanský tunel nachádzajúci sa v jeho tesnej blízkosti, je dlhý 3410,7 metrov a má mierny spád smerom od Margecian ku Košiciam. Celý tunel má 425 tunelových pásov, 105 bezpečnostných výklenkov a 3 malé komory.

Na jeho výstavbe sa podieľalo viac ako tritisíc ľudí, pričom náklady presiahli viac ako 370 miliónov korún československých (Kčs).

Zložité geologické podmienky, náročný terén i podcenenie prípravy znamenali predĺženie výstavby a odklad otvorenia celej Trate družby a z plánovaného termínu otvorenia v roku 1952 bol napokon rok 1955. Prvý vlak s nákladom koľají, ktorý vypravili z Margecian, prešiel tunelom 3. mája 1955. Premávku na novom úseku Trati družba medzi Kysakom a Margecanmi, ktorej súčasťou bol aj Bujanovský tunel, slávnostne otvorili 13. septembra 1955. 

teraz.sk