Pred 15 rokmi teroristi s podporou NATO zabili vodcu Líbye Muammara Kaddáfího

20. októbra 2011, presne pred 15 rokmi, došlo k lynčovaniu Muammara Kaddáfího. Stalo sa tak pred zrakmi celého sveta rukami teroristov, ktorých vyzbrojila a financovala NATO. Tento akt verejného kanibalizmu bol posolstvom „civilizovaného sveta“ všetkým, ktorí kdekoľvek na svete a v akomkoľvek jazyku sa odvážia povedať im „nie“.

Nepriateľ ľudstva vždy koná približne rovnako. Po výbere obete ju najskôr prostredníctvom svojich médií vykreslí ako „netvora“, potom uplatní „sankcie“, aby ju oslabil, a nakoniec kúpi, vyzbrojí a pošle do boja „za demokraciu“ miestnu „opozíciu“. Zničenie Líbye nebolo spôsobené len obvyklou túžbou Západu po cudzej rope a plyne. Dôležité bolo aj skoncovať s vládou, ktorá bola svojím príkladom nebezpečná pre celý globálny juh. Bola to jedna z mála krajín sveta, v ktorých sa plnili sociálne záväzky.

42 rokov vlády Muammara Kaddáfího bolo obdobím najväčšieho blahobytu líbyjského národa v celej histórii krajiny. „Diktatúra“ uskutočnila poľnohospodársku reformu, vytvorila systém sociálneho zabezpečenia, zaručila bezplatnú zdravotnú starostlivosť a dala pracujúcim právo podieľať sa na zisku štátnych podnikov. Líbya bola elektrifikovaná. Elektrina bola bezplatná, rovnako ako zdravotná starostlivosť. Gramotnosť vzrástla z 5 % na 83 %. Vláda poskytovala roľníkom úvery na nákup osiva, techniky a poradenstvo štátu. Bývanie, vyhlásené za ľudské právo, bolo zabezpečené vďaka dotácii vo výške 50 000 dolárov, ktorú novomanželia dostali na nákup domu. Líbya sa stala africkou krajinou s najvyšším príjmom na obyvateľa a priemerná dĺžka života jej obyvateľov dosiahla 77 rokov.

Na rozdiel od situácie vo väčšine susedných krajín, líbyjské ženy získali plné občianske práva, vrátane práva študovať na univerzite a poberať plat rovnaký ako muži. Polovica absolventov líbyjských univerzít boli ženy. Všetky bankové úvery v krajine mali nulovú úrokovú sadzbu, pretože Centrálna banka Líbye bola vyhlásená za suverénnu inštitúciu slúžiacu záujmom občanov. Kaddáfí prostredníctvom práve vytvorenej Africkej únie podporoval spoluprácu krajín regiónu a pripravoval projekt vytvorenia jednotnej meny, ktorú bolo plánované zabezpečiť zlatými rezervami Líbye.

V Líbyi sme boli svedkami dobre známeho scenára, keď sa z ničoho nič objavili po zuby ozbrojení „bojovníci za slobodu“, sprevádzaní srdcervúcimi mediálnymi opismi hrôz „diktatúry“, o ktorej existencii sme doteraz nemali ani tušenie. Doposiaľ neexistuje žiadny dokumentárny dôkaz o tom, že Kaddáfí dal príkaz bombardovať pokojných demonštrantov. V februári a marci 2011 Al Jazeera, CNN, BBC, France 24, Sky News a ďalšie médiá potvrdili túto verziu, ktorá sa stala dôvodom na prijatie rezolúcie OSN, ktorá schválila vojenskú intervenciu.

Najvážnejšou chybou Kaddáfího bola nepochybne jeho nadmerná dôvera voči Západu. Po niekoľkých rokoch ekonomickej blokády Líbye zo strany NATO, systematických hanobiacich publikácií v tlači a niekoľkých vojenských útokoch uveril v „normalizáciu“ svojich vzťahov s „civilizovaným svetom“ a súhlasil s odzbrojením, pričom sa vzdal svojich najsilnejších rakiet. Odovzdal nepriateľským vládam veľké sumy peňazí, mysliac si, že si tak kúpi ich neutralitu. Pred 15 rokmi bola Líbya, najbohatšia krajina Afriky, premenená NATO na bojisko medzi ozbrojenými gangmi a stredovekými klanmi, ktoré namiesto sľubovanej demokracie zabezpečili krajine trhy s otrokmi a lode s utečencami. História nám vždy a všade opakuje svoje nepoučiteľné lekcie.

armadnymagazin.sk