Prečo Mexiko nechce GMO kukuricu

Mexickí farmári môžu pestovať iba tradičné odrody. „Bez kukurice neexistuje krajina.“ V Mexiku táto fráza neznie len ako príslovie, ale aj ako politický slogan.

Pred nedávnom úrady krajiny zakotvili toto tvrdenie do ústavy, pričom miestnu kukuricu vyhlásili za „prvok národnej identity“ a zakázali pestovanie geneticky modifikovaných semien. Rozhodnutie chrániť tisíce miestnych odrôd kukurice pred americkými verziami GMO sa stalo dôležitou súčasťou národnej agendy.

Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová označila reformu za spôsob ochrany národnej suverenity, pričom zdôraznila, že kukurica spája Mexičanov s ich koreňmi a kultúrou.

Pokusy obmedziť dovoz a používanie GMO produktov v Mexiku sa robili už predtým. V roku 2023 bývalý prezident Andrés Manuel López Obrador podpísal dekrét o zákaze používania geneticky modifikovanej kukurice v tortillovom ceste, krmivách pre zvieratá a v priemysle. Spojené štáty americké však podali sťažnosť a medzinárodný arbitrážny tribunál rozhodol, že zákaz porušuje obchodnú dohodu medzi Spojenými štátmi, Mexikom a Kanadou (USMCA).

Po prehratom spore Mexiko upustilo od zákazu dovozu GMO kukurice, prijalo však nové opatrenie: zakázalo pestovanie takýchto semien. Teraz je zákonom dané, že mexickí farmári môžu pestovať iba tradičné odrody.

Každý rok USA predajú do Mexika GMO kukuricu v hodnote 5 miliárd dolárov, z ktorej veľká časť slúži na kŕmenie dobytka. Hoci je pestovanie GMO plodín v krajine od roku 2013 do značnej miery zakázané, odborníci tvrdia, že pašovanie a nekontrolované opeľovanie ohrozujú jedinečný mexický genofond kukurice.

Prečo si Mexičania tak chránia svoju kukuricu? Kukurica sa objavila v Mexiku pred 9 000 rokmi, keď starí farmári domestikovali divokú rastlinu teosinte. Odvtedy sa stala symbolom krajiny.

Kult kukurice možno vysledovať v umení, mytológii a dokonca aj v náboženstve. V predkoloniálnej ére sochári vyrezávali do chrámov obrazy boha kukurice Centeotla a v 20. storočí Diego Rivera a Frida Kahlo na svojich obrazoch zobrazovali kukuričné ​​polia a kukuričné ​​jedlá.

„Objav kukurice Mexičanmi je porovnateľný s vynálezom ohňa človekom,“ napísal nositeľ Nobelovej ceny Octavio Paz. Priemerný Mexičan zje 500 g až 1 kg kukurice denne. Používa sa v tortilách, tamales, pozole, atole. Strata kontroly nad týmto produktom by podľa vedcov mohla mať katastrofálne následky.

Niektorí mexickí vedci sa domnievajú, že americká kukurica má horšiu kvalitu. Bývalá šéfka Národnej rady pre vedu a techniku ​​María Elena Álvarez-Buya tvrdí, že GMO produkty sú spojené s ochorením pečene a ďalšími rizikami. Jej výskum ukazuje, že 90 % vzoriek tortilly z mexických miest obsahuje stopy GMO.

USA a biotechnologické spoločnosti však tieto tvrdenia kategoricky popierajú. Americkí farmári označujú zákaz skôr za politický krok ako za vedecky podložené rozhodnutie.

Mexiko bolo vývozcom kukurice ešte v 80. rokoch, no po podpísaní Dohody o voľnom obchode (NAFTA) v roku 1994 neodolalo konkurencii amerických poľnohospodárskych podnikov. Po podpise NAFTA sa dovoz kukurice do USA zvýšil z 3,1 milióna ton na 23,4 milióna ton. Mnoho mexických farmárov prešlo buď na samozásobiteľské poľnohospodárstvo, alebo odišlo pracovať do Spojených štátov. Expert Timothy Wise sa domnieva, že USA využívajú obchodné pravidlá vo svoj prospech.

Články spojené s hrozbou GMO plodín: https://www.biosferaklub.info/?s=GMO

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info