Prečo máme Biden-Putin Summit a čo sa očakáva?

16. Júna Prezidenti Ruska a Spojených Štátov budú mať rozhovory:

Biden ukončuje cestu v stredu stretnutím – summit – v Ženeve s Ruským Vladimírom Putinom. Biely dom v sobotu oznámil, že vodcovia –  leaders – neusporiadajú spoločnú tlačovú konferenciu po stretnutí, čím odstránili prípadné porovnávanie s možnosťami ktoré nasledovali po stretnutí Trumpa a Putina v roku 2018 v Helsinkách, na ktorom sa Trump postavil na stranu Moskvy ohľadne jeho vlastných špionážnych agentúr. 

Pobočníci naznačili, že USA nechceli ešte viac vyvyšovať Putina tým, že by umožnili tým dvom objaviť sa spolu v takom „formáte“.  Iní vyjadrili obavy, že by sa Putin mohol pokúsiť zabodovať (score points) na Bidenovi, ktorý má 78, a bude vlastne v posledných hodinách únavnej osem-dňovej Európskej cesty. 

Skutočná príčina neorganizovania spoločnej tlačovej konferencie je samozrejme, že  senilný Biden by mohol (is likely to) plácnuť nejakú blbosť – brabble some nonsense – a tým zruinovať interpretáciu toho summitu, ktorú jeho pestúni tam chcú vystaviť. (jeho pestúni – použitý bol termín „his minders“ – čo napr. dozerajú na deti)

Ten summit iniciovali USA, a prichádza dosť zavčasu v rámci Bidenovho prezidentovania. Zatiaľ nezodpovedaná otázka je prečo, a čo tým chce USA dosiahnuť?

Krátka odpoveď, ďalej rozdiskutovaná nižšie, je že:

1.  USA chcú „si to rozdať“ s Čínou – to take on China. USA už uznali, že si to nemôžu rozdať s Čínou a Ruskom zároveň. Rusko teda musí byť oddelené od aliancie s Čínou a privedené späť do Európy. 
2.  Ruské nové strategické zbraňové systémy môžu umožniť prvý úder proti USA. Nová zmluva o strategických zbraniach je jediná cesta ako odvrátiť toto existenčné ohrozenie. (Tiež by to ušetrilo hodne peňazí.)

Ani jeden z týchto strategických cieľov pravdepodobne nebude dosiahnutý, pretože komunita Zahraničnej Politiky USA stále chybne hodnotí (is still misjudging) globálnu  situáciu, ako aj silu a pozíciu Ruska. Oni chcú aby ten summit zlyhal.

Môj dodatok: Vzhľadom na súčasného prezidenta USA, ako sa bežne javí, asi nie je problém dosiahnuť aby v niečom zlyhal. To „rozdiskutované nižšie“ som si pozrel, je to rozvláčne, zaregistroval som využitie Ukrajiny na provokácie proti Rusku. A to sa predbežne značne zaseklo, možno aj vďaka tomu, že Rusko zareagovalo tvrdo, a okrem ráznej hrozby práve začalo sériovo vyrábať ďalší typ hypersonických rakiet, nasadzuje S-500, a začalo – ako ukážku – narušovať komunikáciu so satelitmi F-35kám umiesteným v Európe. Niekto by pestúnom pána prezidenta mal tie veci šetrne oznámiť (break it gently v ich jazyku). Ale obrovský pokrok je už to, že sa pokúšajú Čínu a Rusko oddeliť, to signalizuje že čiastočne ten svet vnímajú. Podľa mňa ale v ich mozgoch priestor na ďalšie „uvedomovanie si“ neostal, toto je maximum. Museli by ich vymeniť a nesmeli by byť – tí noví – vzdelaní na tých správnych politických univerzitách USA. Ale niečo také je v krajinách totalitného typu nemysliteľné.

Pôvodne som si tu povedal, že paralely si dnes odpustím. Ale nemôžem odolať – naša súčasná vláda vyzerá akoby sa tvrdo snažila nevidieť nič, čo nevidí ich sponzor. Nie je mi jasné ako je toto možné dosiahnuť, museli im na Vyslanectve USA niečo niekde implementovať, nejaké filtre. Ale takých politikov sme mali aj za komunizmu – a tí terajší sú to isté, len im niekto nejakú súčiastku (ten filter?) ináč nastavil, pričom základné vlastnosti majú vlastne rovnaké. Myslím, že sa to odborne volá „neučiace sa automaty“. 

Zdroj: MoonOfAlabama.

preklad Ivan Hečko

Slovanské Noviny