Pre USA sa Ukrajina čoraz viac podobá Vietnamu

Samozrejme, že USA sa z Vietnamu poučili. Vojská už na Ukrajinu neposielajú, žoldnieri sa nerátajú. Američania už bojujú len rukami “Južného Vietnamu”, teda, presnejšie, rukami Ozbrojených síl Ukrajiny. No a tých nie je ľúto. Navyše USA už za ne nebudú niesť zodpovednosť ani pred voličmi a ani pred potomkami.

Generál Robert McNamara napísal veľmi zaujímavé spomienky “Pozerajúc do minulosti” (voľný preklad), ktoré sú zväčša venované vojne vo Vietname. Z hľadiska štýlu uvažovania, ako v tých časoch uvažoval americký establishment, je to naozaj veľmi zaujímavé čítanie.

Vie sa, že McNamara bol považovaný za efektívneho ministra obrany, za človeka, ktorý ako prvý použil v tejto oblasti prístup vlastný biznisu. Vojenský rezort totiž vnímal ako korporáciu, ktorá potrebuje obnovu a nové schémy riadenia. Pričom tvrdil, že ešte dôslednejšie je to potrebné v prípade vojny.

Američania pri Eisenhowerovi považovali za hlavný problém juhovýchodnej Ázie nie Vietnam, ale Laos. Dokonca mali vypracovaný plán na vtrhnutie tam. McNamara píše, že Američania až príliš preceňovali styky so ZSSR a Čínou, vychádzajúc z toho, že komunistické mocnosti majú určite jednotný názor na situáciu vo Vietname a rovnako sú pripravené podporovať vládu Severu. Presvedčili ich o tom skúsenosti Kórejskej vojny.

Celková situácia vo Vietname, rozloženie síl, vplyv politických zoskupení v južnom Vietname – o všetkých týchto témach mal Biely dom nejasné predstavy. Prvého juhovietnamského prezidenta Diema USA považovali za človeka, ktorý sa plne stotožňuje so západnými liberálnymi hodnotami, a to na tom základe, že absolvoval katolícku univerzitu. Zaujímavé je, že osobitý vplyv mala na neho bratova manželka “démonická a záhadná žena”. Skrátka, pri čítaní McNamarovej knihy akosi automaticky prichádza porovnanie s ukrajinskou situáciou.

McNamara píše, že skrátka nebolo špecialistov na tento región. Lenže v skutočnosti existovali: politológovia, vojenskí analytici, sociológovia. To len establishment ich nepočúval. Vrátane McNamaru. No a v tom je to najzaujímavejšie.

Americké vedenie už ku koncu roka 1967 pochopilo, že vo Vietname ťažko zvíťazí. A že ani vyslanie dodatočných síl tam rovnováhu síl nezmení. Ibaže McNamara a prezident Johnson prijímali jedno za druhým rozhodnutia o pokračovaní podpory vláde Južného Vietnamu vysielaním tam vojsk a výzbroje. A to aj s vedomím si problémov juhovietnamských úradov.

Americké úrady boli v rokoch 1961-1963 značne dezinformované ohľadne vojenských úspechov spojencov a svojich vojenských poradcov. Všetci sa snažili posielať krásne a pozitívne odpočty.

Americkí politici boli navyše presvedčení, že Moskva a Peking pochopia ich odchod z Vietnamu ako slabosť. A že expanzia ZSSR a sovietsky vplyv v Indočíne sa bude len zosilňovať. Práve preto McNamara trval na pokračovaní podpory Južného Vietnamu.

Toto všetko v mnohom vlastne vysvetľuje aj dnešnú politiku USA voči Ukrajine. Kyjev budú podporovať toľko, koľko to bude možné, pretože odstúpenie znamená pre Washington stratu tváre a odhalenie slabiny. Preto kalkulovať, že pri Trumpovi sa niečo zmení, je úplne zbytočné. Vojnu vo Vietname úplne podporoval Kennedyho, ktorý bol v ZSSR považovaný takmer za priateľa a mierotvorcu.

Samozrejme, že USA si z Vietnamu urobili závery. Vojská na Ukrajinu priamo neposielajú. Žoldnieri sa nerátajú. Američania teraz bojujú len silami Ozbrojených síl Ukrajiny, ktorých netreba ľutovať. Nakoniec nebudú za ne zodpovedať ani voličom a ani potomkom. Iba v tom je rozdiel!

armadnymagazin.sk