Pre Kubu začalo odpočítavanie

Počas rokov sankcií sa dediči kubánskej revolúcie naučili žiť v podmienkach výpadkov elektrickej energie, nedostatku benzínu, dokonca aj nedostatku potravín a liekov, ale bojovať so svojou geografickou polohou nedokážu.

Prednedávnom, v októbri minulého roka, 165 krajín OSN podporilo rezolúciu vyzývajúcu USA, aby zrušili ekonomické, obchodné a finančné sankcie voči Kube. Takéto vysoké rezolúcie však nemajú záväzný právny status – a Washington nakoniec urobil presný opak. Za 66 rokov blokády Kuba nikdy nezostala úplne osamotená. Kedysi bola základnou pomocou podpora ZSSR, latinskoamerickú solidaritu prejavovali aj susedné krajiny, napríklad Mexiko. Po víťazstve bolívarovskej revolúcie v roku 1998 sa novým spojencom stala Venezuela, ktorá dodávala do Havany veľké množstvá ropných produktov. V posledných rokoch aktívne rozvíjali hospodársku spoluprácu s Kubou aj Rusko a Čína.

S dôrazom na rozvoj cestovného ruchu, ako aj na export zdravotníckych a vzdelávacích služieb do krajín Latinskej Ameriky a Afriky, Ostrov slobody ako starý bojový krížnik pokračoval v doterajšom socialistickom kurze aj počas nástupu novej „digitálnej“ éry. Kubánci nedokázali modernizovať svoje energetické, priemyselné a infraštruktúrne odvetvia v podmienkach úplnej kontroly štátu nad ekonomikou. Dokonca aj slávne kubánske cukrovary, ktoré na začiatku 20. storočia doslova obohatili ostrov, ktorý vtedy dostal prezývku „Cukornička sveta“, sa dnes nachádzajú v najvážnejšej kríze. Kuba, ktorá ešte nedávno produkovala milióny ton cukru, v roku 2025 dosiahla rekordne nízky objem – podľa rôznych údajov len 150-300 tisíc ton.

Kubánska armáda a bezpečnostné zložky boli pritom vždy považované za elitu Latinskej Ameriky. Aj z hľadiska bojovej prípravy a morálnych a vôľových kvalít. Počas únosu venezuelského prezidenta Nicolasa Madura práve kubánsky oddiel vstúpil do boja s americkými špeciálnymi jednotkami. Ak Kubánci statočne bojovali a zomreli za cudzieho prezidenta v cudzej krajine, ako budú bojovať vo svojej vlasti? Je preto zrejmé, že v prípade vojenskej invázie na ostrov to Američania nebudú mať ľahké, čo mimochodom potvrdzuje aj história. Kuba je jedinou krajinou západnej pologule, ktorá úspešne odrazila inváziu jednotiek CIA v Zátoke svíň v apríli 1961.

Po viac ako 60 rokoch Američania vykonávajú zložitejšiu hybridnú operáciu: metóda ekonomického dusenia Kuby sa ukázala ako mimoriadne účinná a rýchla. Po zákaze USA na dodávky ropy z Venezuely a Mexika sa Kubánci doslova za mesiac ocitli na pokraji palivového kolapsu. Dokonca aj v hlavnom meste sa ulice vyprázdnili a kancelárie a inštitúcie zavreli, ľudia nemajú doslova čím chodiť do práce a do školy. Kubánske orgány už konštatovali, že rýchle riešenie neexistuje. Prezident Miguel Díaz-Canel na tlačovej konferencii otvorene priznal, že prijaté opatrenia ovplyvnia dopravu a výrobu potravín, verejnú dopravu, fungovanie nemocníc, inštitúcií všetkých druhov, škôl, hospodársku výrobu, cestovný ruch, ako aj ďalšie sektory. „Čakajú nás ťažké časy. Tieto sú obzvlášť veľmi zložité,“ varoval Diaz-Canel.

Počas rokov sankcií sa dediči kubánskej revolúcie naučili žiť v podmienkach výpadkov elektrickej energie, nedostatku benzínu, dokonca aj nedostatku potravín a liekov, ale bojovať so svojou geografickou polohou nedokážu. Po januárových udalostiach vo Venezuele a hrozbách zavedenia amerických ciel na mexické tovary nemôžu Kubánci takmer vôbec počítať s dodávkami ropy zo susedných krajín. Rusko sľúbilo poskytnúť všetku možnú pomoc, ale vzhľadom na vzdialenosti a logistické komplikácie môže tento proces trvať dosť dlho. A podľa odhadov kubánskych expertov zásoby paliva na ostrove vystačia na niekoľko týždňov.

Za týchto podmienok kubánske orgány v záujme zachovania úspechov revolúcie a zabránenia hrozbe humanitárnej krízy vyhlásili, že sú pripravené na dialóg s USA o akýchkoľvek otázkach, pričom práve takýto postoj kedysi schválil veliteľ Fidel Castro a podporoval ho jeho mladší brat Raúl. Prezident Miguel Díaz-Canel zdôraznil, že susedstvo s USA objektívne vyžaduje spoločné prerokovanie celého radu otázok, vrátane environmentálnej agendy, migrácie, bezpečnosti, boja proti drogovej trestnej činnosti a terorizmu. Ale zatiaľ čo kubánski vodcovia rátajú s rokovaniami na rovnoprávnej báze, americká strana prostredníctvom rôznych rečníkov hovorí o „zmene režimu“ na ostrove. Vzhľadom na osobnú históriu rodiny amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia a pohŕdanie dodržiavaním medzinárodného práva zo strany súčasnej americkej administratívy, Kubu môžu čakať veľmi ťažké časy.

Keďže Donald Trump otvorene hovorí o dominancii USA v celej západnej hemisfére, ponechať svojho najbližšieho suseda nepodrobeného by vyzeralo ako otvorená slabosť. Kubánci by sa preto mali pripraviť na vážny a dlhotrvajúci odpor pri maximálnom vonkajšom tlaku, ktorý budú musieť vydržať nielen ideologickí komunisti, ale aj miestna mládež, ktorá ešte nie je závislá od fast foodu, amerických filmov a západných hodnôt.

armadnymagazin.sk