Poľsko, Rumunsko, budú nasledovať Česko a Maďarsko?

Po nečakanom víťazstve Nicușora Dana nad prorumunsky orientovaným Gorgeom Simionom v rumunských prezidentských voľbách nastala akási všeobecná úľava. Simion síce v prvom kole viedol s výrazným náskokom, konečný výsledok je ale jasný.

Napriek tomu na týchto voľbách, ktoré sa nemali uskutočniť ostane nezmazateľná škvrna. Prvé kolo totiž dokázalo, že pôvodné, novembrové voľby boli anulované kvôli fiktívnym dôvodom. Ak sa nechceme hrať na politicky korektných a povieme to priamo, ide o najzávažnejší volebný škandál v dejinách európskej integrácie.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

V opakovaných voľbách by fiktívne zasahovanie Ruska už „neprešlo“ a výsledok prvého kola opakovaných volieb vlastne len potvrdil tie anulované. V druhom kole EÚ už nemohla nechať nič na náhodu, čo potvrdil zakladateľ Telegramu. Zaujímavé je, ako sa EÚ snažila „miešať“ do volieb v nečlenskom štáte – v Gruzínsku.

Rumunsko však nie je prvý štát, v ktorom sa EÚ dokonca finančne angažovala. Žiarivým príkladom je Poľsko, ktorému EÚ aj napriek porušovaniu zásad právneho štátu tlieska.

Kto bude ďalší? Ťažko povedať, no voľby sa blížia v Česku, kde je favoritom „nepohodlný“ Babiš. V apríli 2026 budú voľby v Maďarsku, kde bruselskí euroúradníci môžu zacítiť príležitosť odstaviť dlhodobo vládnuceho Viktora Orbána.

Opakovaný „vtip“ už by nezabral

Kritici zrušenia novembrových volieb hovoria o prevrate. Jeho zástancovia sa opierali o šialené tvrdenia o ruskom zasahovaní cez TikTok, hoci na to neboli najmenšie dôkazy. Po prvom kole májových volieb, v ktorom Simion získal 40 percent hlasov, sa svoje klamstvá neodvážili zopakovať. Keby bol pôvodný hlas Rumunov rešpektovaný, Dan by sa nikdy nestal prezidentom – a na jeho mieste by pravdepodobne bol Călin Georgescu

Komisia ešte aj brojí proti TikToku

Po tom, ako sa Dan stal víťazom druhého kola sa ozval zakladateľ Telegramu Pavel Durov. Ten hovoril o tlaku francúzskych tajných služieb na cenzurovanie určitých stránok na Telegrame. Durov je pritom pripravený svoje tvrdenie zopakovať aj pred rumunským súdom. EÚ toto očividné porušenie demokracie tolerovala. Zatiaľ čo Brusel neúprosne útočil na gruzínsku vládu kvôli voľbám, ktoré vyhral so 14-bodovým rozdielom, nepovedal ani slovo – ani jedno vyhlásenie – o volebnom prevrate v jednom zo svojich členských štátov. Aby to bolo dotiahnuté do dokonalosti, Komisia spustila monitorovací postup proti TikToku podľa zákona o digitálnych službách.

Toto už je ako Pavlovov reflex

Mnohí sú z takýchto praktík šokovaní, no fakt, že neochota akceptovať hlas ľudu a „nesprávny“ výber, v EÚ nie je žiadna novinka. Už je to ako Pavlovov reflex. Po náročných ratifikáciách Maastrichtskej, Amsterdamskej a Niceskej zmluvy a dvadsať rokov po francúzskom a holandskom referende proti Európskej ústave, kedy bol volebný výsledok úplne ignorovaný, EÚ pokračuje. Skôr by sa dalo povedať, že už sa neostýcha vložiť plnú váhu do národných volieb, aby prevážila misky váh vo svoj prospech. Finančný vplyv nevynímajúc.

Poľsko a právny štát

Najvýraznejšie to EU ukázala v Poľsku v r. 2023. Kampaň tam zatienilo 137 miliárd z eurofondov. Tie boli zadržané odchádzajúcej vláde, no tri mesiace po zvolení Donalda Tuska boli uvoľnené. Lebo vláda vydala nejaké neisté sľuby. Časom už americká administratíva vydala varovania týkajúce sa právneho štátu v Poľsku, no Brusel tlieskal „obnoveniu právneho štátu“. Do šiestich mesiacov uzavrel konanie o porušení článku 7 začaté v roku 2017 a privieral oči pred všetkými porušeniami zo strany svojho chránenca, s rovnakým cynizmom, aký prejavil v Rumunsku.

Bude ďalšie Česko alebo Maďarsko?

U našich najbližších susedov, v Česku je najväčším favoritom volieb Andrej Babiš. Lenže v apríli 2026 sa očakávajú aj voľby v Maďarsku, čo môže Brusel vnímať ako výzvu na porazenie „nepriateľa č. 1“ Viktora Orbána. Ten Bruselu „leží v žalúdku“ hneď v niekoľkých prípadoch – či už ide o odmietanie podpory Ukrajine, alebo o množstvo ďalších rozdielnych názorov. Či bude séria pokračovať, sa dozvieme o necelý rok…

/ hlavnydennik.sk /